Dnešné vyjadrenie predsedu NR SR Borisa Kollára voči ministrovi Jánovi Budajovi je zarážajúce

23.04.2023

Minister Budaj chápe dnešnú neopodstatnenú a nepravdivú kritiku Borisa Kollára ako súčasť kampane pred predčasnými voľbami. Je zarážajúce, že Boris Kollár, ktorého hnutie je ešte stále členom vládnej koalície, si skôr neoveril fakty.
Minister životného prostredia Ján Budaj sa rokovaní v Bruseli vôbec nezúčastnil a delegácia Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) neporušila uznesenie Výboru NR SR
pre európske záležitosti (VEZ) tým, že nehlasovala proti nariadeniu o zákaze výroby spaľovacích motorov od roku 2035.

MŽP SR kvôli ozrejmeniu situácie uvádza krok po kroku, ako sa situácia vyvíjala:
Na zasadnutí VEZ dňa 15.3. 2023 prijali členovia výboru uznesenie číslo 138, ktorým ministrovi životného prostredia SR nariadili hlasovať proti úplnému zákazu spaľovacích motorov. Zároveň uložili povinnosť pridať sa ku krajinám, ktoré vyjadrili nesúhlas s doterajším znením kompromisného textu nariadenia. Išlo o tieto štáty: Nemecko, Česko, Taliansko a Poľsko. Toto hlasovanie prebehlo bez akejkoľvek odbornej diskusie a bez vypočutia zástupcov automobilového priemyslu.
Poznamenávame, že automobilový priemysel deklaroval podporu záväzkom, vyplývajúcim z Európskej zelenej dohody (European Green Deal) a pripravenosť na prechod na výrobu elektromobilov. V obdobnom duchu sa niesol aj list predsedovi vlády SR od  poprednej automobilky Volvo, ktorá pripravuje výstavbu výrobného závodu na Slovensku s produkciou plne zameranou na elektromobily. Automobilka v liste explicitne žiada podporu Slovenska v predmetnom nariadení do roku 2035 (redukcie emisií sektora na úrovni 100%).

Rokovanie v Bruseli sa uskutočňovalo takto:
V predpoludňajších hodinách 25. marca 2023 Nemecko a Európska komisia (EK) dosiahli dohodu o kompromisnom riešení nariadenia. MŽP SR, ihneď ako boli známe detaily dohody, informoval VEZ o znení dohody. V noci z 26. marca na 27. marca 2023 štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča informoval VEZ o aktuálnej situácií a požiadal o doplnenie stanoviska Slovenska k nariadeniu (s ohľadom na dohodu Nemecka a Európskej komisie). Štátny tajomník Kiča zároveň informoval VEZ aj o zámere hlasovať v súlade s pozíciou Nemecka, pričom apeloval na urgentnosť zaujatia stanoviska.

Ďalší deň, 27.marca na zasadnutí stálych predstaviteľov COREPER zástupcovia Slovenska požiadali, aby sa bod o hlasovaní o zmienenom nariadení v rámci Rady ministrov pre energetiku posunul na popoludnie 28.3.2023. Urobili tak s ohľadom na čakanie na stanovisko VEZ. Keďže poslanci VEZ mali zasadať v ten istý deň o 12:00, popoludní by už slovenskí zástupcovia mohli zohľadniť prípadne iné rozhodnutie VEZ k návrhu MŽP SR k zmene stanoviska Slovenska k nariadeniu.
Dňa 28.3.2023 v predpoludňajších hodinách bola MŽP SR doručená informácia VEZ o preposlaní materiálu (návrhu na zmenu stanoviska od MŽP SR) všetkým členom výboru, v zmysle ktorého sa žiadny z členov nevyjadril k doplneniu stanoviska Slovenska. Sekretariát výboru VEZ sám potvrdil, že tým bola doplnená pozícia Slovenska.
Také stanovisko značí, že návrh zmeny pozície Slovenskej republiky bol schválený tichou procedúrou v zmysle článku 2. ods. 4 zákona č. 397/2004 Z.z o spolupráci Národnej rady SR a vlády SR v záležitostiach Európskej únie. Je nutné poznamenať, že VEZ mal možnosť zaradiť návrh na zmenu stanoviska SR do programu a hlasovať o ňom. Fakty dokazujú, že MŽP SR podniklo všetky kroky, aby sa hlasovanie VEZ mohlo zohľadniť pri hlasovaní na európskej úrovni. Avšak VEZ rozhodol zmienenou tichou procedúrou. Stále zastúpenie SR pri EÚ v nadväznosti na túto informáciu oznámilo všetkým členským štátom EÚ zmenu pozície Slovenska. Teda, že s ohľadom na oznámenie VEZ odstupuje od výhrady parlamentného preskúmania a Slovensko tak bude hlasovať v prospech schválenia nariadenia. Slovensko následne hlasovalo na Rade ministrov pre energetiku za návrh nariadenia.

MŽP SR podniklo všetky kroky, aby VEZ mohol zaujať stanovisko k doplnenej pozícií Slovenska po zmene postoja Nemecka, alebo zvoliť odlišnú inštrukciu Slovenska. To však VEZ nevyužil. Navyše faktom je, že v Bruseli, ako sme už spomenuli, sa hlasovalo o tomto nariadení na Rade pre energetiku, kde nebol ani minister Ján Budaj ani štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča, ale zástupcovia rezortu hospodárstva

MŽP SR pripomína aj to, že mobilita, stojaca na dodávkach ropy, nás robí závislými na Ruskej federácii, ktorá to využíva ako nástroj svojho vojnového úsilia voči Západu. Práve preto by malo Slovensko vítať znižovanie využívania fosílnych surovín, pretože tým sa stane bezpečnejším a odolnejším voči tlakom Ruskej federácie.
Faktom ostáva, že predchádzajúce vlády, osobitne ministri hospodárstva a dopravy, nepripravovali Slovensko na elektromobilitu tak, ako sa to dialo v iných štátoch. „Aj preto je infraštruktúra v porovnaní s krajinami západnej Európy zaostalou. Slovensko preto už nesmie iba pasívne čakať na rok 2035 a domnievať sa, že infraštruktúra vznikne bez cieľavedomej podpory vlády SR. Ale základom je, aby Slovensko nespochybňovalo úsilie automobiliek v ich modernizácii, ani nekonzervovalo fosílnu éru, ktorej klimatické dôsledky ohrozujú prežitie sveta,“ podčiarkol Ján Budaj.
MŽP SR plánuje usporiadať diskusie s kritikmi, aj s podporovateľmi elektromobility s cieľom nájsť riešenia, ktorými sa Slovensko zbaví zaostávania v príprave infraštruktúry, a pripraví sa na  technologický prechod od fosílnych palív k bezemisnej mobilite. Pozve na ne aj členov Výboru NRSR pre európske záležitosti , resp. expertov politických strán a tiež zástupcov automobilového priemyslu.