Tretina obcí Žitného ostrova nemá dobudovanú kanalizáciu. Znížiť riziko znečistenia vôd pomôže výzva z eurofondov

22.05.2018

Minister životného prostredia, štátny tajomník agrorezortu a hlavný hygienik SR sa stretli so starostami Žitného ostrova, predstavili im Lex Žitný ostrov

Z takmer 100 obcí Žitného ostrova približne tretina nemá alebo má len čiastočne vybudovanú kanalizáciu. A práve odpadové vody predstavujú významné riziko pre kvalitu vôd. Ministerstvo životného prostredia preto v lete vyhlási výzvu za takmer 25 miliónov eur z európskych peňazí na výstavbu kanalizácií. O výzve, ale aj o prácach na zákone Lex Žitný ostrov, dnes informoval starostov Žitného ostrova minister životného prostredia László Sólymos, štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Gabriel Csicsai a hlavný hygienik SR Ján Mikas.

„Nemáme vzácnejší prírodný zdroj na Slovensku, ako je pitná voda. A nemáme vzácnejšiu zásobáreň vody ako Žitný ostrov. Musíme urobiť všetko, aby sme zabezpečili maximálnu ochranu vodných zdrojov,“ povedal na stretnutí so starostami minister životného prostredia László Sólymos.

Do ochrany zdrojov podzemných vôd poputujú peniaze z európskych fondov. Šéf envirorezortu vyzval predstaviteľov miestnych samospráv, aby využili túto možnosť a vypracovali kvalitné projekty, ktoré pomôžu zlepšiť nielen životné prostredie, ale aj kvalitu života ľudí. V júni ministerstvo vyhlási výzvu, ktorou podporí budovanie kanalizácií a čistiarní odpadových vôd práve v chránenej vodohospodárskej oblasti. Uchádzať sa môžu obce do 2-tisíc obyvateľov, ide o výzvu za 24,6 miliónov eur.

Okrem samotnej výzvy predstavitelia troch rezortov informovali starostov obcí na Žitnom ostrove aj o historicky prvom zákone na ochranu najvzácnejších vodohospodárskych oblastí – o takzvanom Lex Žitný ostrov. Zákon jasne a zrozumiteľne vymedzuje, čo v chránených vodohospodárskych oblastiach možno a čo nemožno robiť. Určuje kompetencie všetkých dotknutých, od obce, cez inšpekciu životného prostredia, úrady verejného zdravotníctva, až po jednotlivé rezorty. A zároveň umožňuje robiť spoločné „trojrezortné“ kontroly.

“Považujem za veľmi dôležité, že zákon zefektívňuje výmenu informácií medzi rezortmi a podčiarkuje význam informovania verejnosti,“ podčiarkol hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Zákon Lex Žitný ostrov nadväzuje na opatrenia, ktoré v posledných dvoch rokoch spravil rezort životného prostredia na ochranu vody. Predovšetkým ide o kroky v boji proti skládkam, zrýchlenie procesu odstraňovania envirozáťaží, zefektívnenie dozoru nad nakladaním s odpadovými vodami či sprísnenie dohľadu nad agrochémiou v chránených vodohospodárskych oblastiach.

„Bez čistej vody, zdravotnej nezávadnej sa nedopestuje žiadna plodina, žiadna živočíšna komodita pre výrobu potravín. Hlavne v oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom je nutné nájsť rovnováhu medzi ekonomikou a ochranu životného prostredia. Myslím, že v tomto prípade sa to podarilo. Zákon Lex žitný ostrov zosúlaďuje ochranu vody bez zvyšovania byrokracie,“ uzavrel Gabriel Csicsai, štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva.

Na Slovensku je v súčasnosti 10 chránených vodohospodárskych oblastí – Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch), Vihorlat.