Ochrana rôznorodosti všetkých foriem života sa musí dostať do popredia záujmu
Ľudstvo musí prijímať také opatrenia, ktoré zabezpečia prežitie bohatstva rastlinných a živočíšnych druhov, keďže to priamo podporuje ľudský rozvoj, ekonomickú prosperitu a blahobyt, ako aj zdravie obyvateľstva a celej našej planéty. Zhodli sa na tom účastníci konferencie Organizácie spojených národov k Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá sa konala 17. až 29. novembra v egyptskom letovisku Sharm El Sheikh. K Dohovoru pristúpilo dovedna 196 krajín sveta, čo je najpočetnejší zo všetkých dohovorov OSN.
Medzinárodnú konferenciu OSN o biodiverzite slávnostne otvoril 17. novembra 2018 egyptský prezident Abdel Fattah el-Sisi a ministerka životného prostredia Yasmine Fouad. Slovenskú republiku na konferencii a sprievodných podujatiach zastupovali odborníci rezortu životného prostredia.
Konferencii predchádzalo stretnutie na vysokej úrovni, ktoré sa uskutočnilo 14. a 15. novembra 2018 za účasti egyptského predsedu vlády M. Madboulyho. Výsledkom bolo prijatie deklarácie, podľa ktorej je pre víziu žitia v súlade s prírodou potrebné začleniť biologickú rozmanitosť do výrobného sektoru, ako aj do sektorov zdravotníctva, baníctva a budovania infraštruktúry. Deklarácia vyzýva zmluvné strany na integráciu biodiverzity do relevantných legislatívnych rámcov, finančných plánov a rozhodovacích procesov na všetkých úrovniach, ako aj efektívne využívanie ďalších nástrojov, akým je napríklad územné plánovanie. Taktiež definuje potrebu reformy dotačných mechanizmov, ktoré poškodzujú biodiverzitu, zosilnenie výmeny skúseností a najlepších praktík medzi dotknutými subjektami, posilnenie výchovy a zdôrazňuje prácu s verejnosťou.
Dôležitou témou konferencie bolo podrobné nastavenie celého procesu prípravy globálneho biodiverzitného rámca po roku 2020, ktorý by mal byť prijatý v roku 2020 počas konferencie OSN k Dohovoru o biologickej diverzite v Pekingu. Pred rokovaniami v Čine musí Valné zhromaždenie OSN pripraviť samit na úrovni hláv štátov. Cieľom je nastaviť systém a prijať záväzky, ktoré budú akceptovať jednotlivé vlády i súkromný sektor a vytvoriť globálnu biodiverzitnú dohodu – na spôsob klimatickej Parížskej dohody.
Súbežne sa s konferenciou uskutočnilo aj 9. zasadnutie zmluvných strán Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti a 3. zasadnutie zmluvných strán Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania.
Súčasťou rokovaní boli aj diskusie za okrúhlym stolom. Odborníci envirorezortu svojimi prezentáciami aktívne participovali aj na dvoch stretnutiach organizovaných Medzinárodnou úniou pre ochranu prírody IUCN. V obidvoch prípadoch prezentovali projekt „Transgreen – Integrované plánovanie rozvoja dopravy a zelenej infraštruktúry v dunajsko-karpatskom regióne s ohľadom na potreby ľudí a prírody“. Jeho súčasťou je aj Slovensko a nosnou témou je konektivita či prepojenie území pomocou správne naplánovanej infraštruktúry.