Vláda schválila nízkouhlíkovú stratégiu

05.03.2020

Náklady na rapídne znižovanie emisií skleníkových plynov si vyžiadajú 1,8 % HDP ročne do roku 2040. 

Slovensko by malo v roku 2050 vypustiť do ovzdušia len toľko emisií skleníkových plynov, koľko dokáže zachytiť. Dosiahnutie uhlíkovej neutrality sa nezaobíde bez modernizácie priemyslu, ekologizácie dopravy, podpory biohospodárstva či ďalšieho zalesňovania. Opatrenia, ako zabezpečiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstva prináša Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Tento dôležitý dokument z dielne envirorezortu dnes schválila vláda SR.

Dodatočné náklady na konkurencieschopnú nízkouhlíkovú transformáciu budú predstavovať približne 1,8 % HDP ročne do roku 2040. Pre porovnanie, dopady zmeny klímy len na Slovensku spôsobujú odhadované škody na úrovni jednej miliardy eur ročne.

Na príprave nízkouhlíkovej transformácie envirorezort spolupracoval s renomovanými svetovými inštitúciami. „Za nízkouhlíkovou stratégiou stoja dva roky intenzívnej práce ministerstva spolu s odborníkmi zo Svetovej banky a Aténskej technickej univerzity. Považujem tieto inštitúcie za svetovú špičku v oblasti zmeny klímy,“ povedal štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla.

Tento dôležitý dokument bol na Slovensku pripravovaný inkluzívnym a participatívnym spôsobom. Do jeho prípravy sa tak zapojilo široké spektrum laickej aj odbornej verejnosti. V rámci spolupráce boli na mieru Slovenska vygenerované komplexné klimatické modely ako dosahovať klimatickú neutralitu. Modely sa skladajú z tisícov rovníc, ktoré pracujú s tisícami údajov. Pričom celé know how zostáva vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Nízkouhlíková stratégia prináša viaceré konkrétne návrhy s jasnou víziou. Navrhuje napríklad prijatie zákona o zmene klímy so záväzným cieľom pre 2050, nastavuje pravidlá pre obmedzenie fosílnych palív, či pre podporu hromadnej dopravy. Kľúčové je i zachytávanie a využívanie všetkého odpadového tepla z priemyselných a energetických procesov, dôsledne aplikovať princíp znečisťovateľ platí, podporovať lokálne potraviny, alebo zavádzať zdieľanie bicyklov v mestách a obciach. Bokom však nezostala ani podpora biohospodárstva, zalesňovanie poľnohospodársky nevyužívanej pôdy, alebo obnova rašelinísk a mokradí.