Rokovania o Muránskej planine priniesli prekvapenie. Lesníci žiadajú celý národný park zrušiť

06.03.2020

Bez zonácie Muránskej planiny prídu subjekty v národnom parku o 1,2 milióna eur ročne

Ministerstvo životného prostredia plánuje zaistiť ochranu Národného parku Muránska planina, ktorá by vyhovovala aj medzinárodným štandardom. Zástupca Mestských lesov Tisovec a niektorí ďalší žiadajú Národný park Muránska planina definitívne zrušiť. Tým by región prišiel o viac ako 1,2 milióna eur ročne pre subjekty v národnom parku a zároveň o možnosť rozvoja trvalo udržateľného cestovného ruchu – ako sa darí napríklad v Slovenskom raji.

Ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody SR predstavili v regióne projekt zonácie Národného parku Muránska planina. Národný park sa môže stať historicky prvým národným

parkom na Slovensku, ktorý bude spĺňať vysoké medzinárodné štandardy. Až 50 % národného parku totiž má tvoriť bezzásahové územie. Pričom 93 % tejto najprísnejšie chránenej zóny leží na štátnych pozemkoch, v správe Lesov SR a predstavuje jedno z najvýznamnejších útočísk aj pre hlucháňa. Napriek tomu, niektorí účastníci konania vrátane zástupcov Mestských lesov Tisovec žiadajú presný opak. Národný park Muránska planina chcú jednoducho zrušiť.

Zelený rezort v čase klimatickej krízy, dramatickej straty biodiverzity a celoslovenskom volaní po lepšej ochrane lesov a prírody, zaskočil návrh niektorých subjektov, aby sa zrušil status Národného parku Muránska planina. Zrušenie národného parku, alebo jeho preradenie na nižšiu úroveň, by malo fatálne následky na ochranu prírody v tomto nádhernom území. Navyše by vylúčilo akékoľvek možnosti rozvíjať región na pilieroch udržateľného turistického ruchu, tak ako sa to darí napríklad v Slovenskom raji.

Ministerstvo životného prostredia podčiarkuje, že národný park nie je továreň. Národný park neskrachuje ani nepresunie výrobu do inej krajiny. Národný park si môžeme len sami zničiť. Pritom zaručene najrýchlejším spôsobom je odobratie jeho ochranného statusu.

Zároveň možno odmietnuť obavy zo straty pracovných príležitostí v regióne. Obzvlášť, ak absolútna väčšina navrhovanej bezzásahovej zóny leží na štátnych pozemkoch. A vďaka novej, dnes už platnej legislatíve, aj štátni obhospodarovatelia majú nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Návrh zonácie preto ráta s ročnou náhradou za ušlý zisk vo výške viac ako milión eur pre subjekty v národnom parku.

Štátny obhospodarovateľ sa tak v žiadnom prípade nedostane pod finančný tlak. Práve naopak, túto náhradu môžu využiť na zachovanie pracovných miest. Napríklad prechodom na skutočne prírode blízke hospodárenie mimo bezzásahovej zóny. Teda hospodárenie, ktoré je náročnejšie na počet zamestnancov, no šetrnejšie k prírode.