Platforma Obehové Slovensko bude spolupracovať s holandskou platformou Holland Circular Hotspot

27.02.2020

Platforma pre obehové hospodárstvo chce prepojiť verejný, súkromný a tretí sektor s cieľom priblížiť Slovensko k udržateľnej a zelenšej budúcnosti. Dialóg, nové partnerstvá a výmenu skúseností podporil seminár za účasti zástupcov OECD a Holland Circular Hotspot. Slovenská a holandská platforma zároveň spojili sily a oficiálne vyhlásili spoluprácu.

Aký je stav a vývoj obehového hospodárstva na Slovensku? Kam smeruje národná a európska legislatíva? Ako uzatvárať materiálové toky pomocou recyklácie? Aj tieto témy sa rozoberali na podujatí, ktoré sa dnes uskutočnilo na pôde Slovak Business Agency.

Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia, Norbert Kurilla, hneď na začiatku upozornil, že planéta má svoje limity a prírodné zdroje nie sú neobmedzené. „Je preto nutné zmeniť súčasný spôsob a tempo, akým ich využívame,“ povedal a zdôraznil, že práve prechod na obehové hospodárstvo nám pomôže túto zmenu dosiahnuť. Zároveň vyzdvihol, že pre rezort je obehové hospodárstvo prioritou už od roku 2016 kedy bol odštartovaný tzv. „T2gE“ proces (Transition to Green Economy / Prechod na zelené hospodárstvo).

Generálny riaditeľ sekcie environmentálnej politiky, EÚ a medzinárodných vzťahov MŽP SR, Milan Chrenko, hovoril o súčasnom vývoji strategického rámca pre obehové hospodárstvo na európskej a národnej úrovni. Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyen si stanovila za cieľ, aby sa Európa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050, čo je podľa neho najväčšia výzva a príležitosť dnešných čias. Transformácia na klimaticky neutrálnu ekonomiku si bude vyžadovať prijať aj komplex opatrení s cieľom prechodu na obehové hospodárstvo. „Implementácia očakávaného akčného plánu, ktorý pokryje oblasti od výroby a spotreby, cez digitálne technológie až po presadzovanie obehového hospodárstva pri prijímaní medzinárodných zmlúv si bude vyžadovať úzku spoluprácu medzi ministerstvami, súkromným a tretím sektorom“.

Seminár okrem zaujímavých prednášok poskytol priestor pre 40 predstaviteľov firiem a ďalších významných aktérov v obehovom hospodárstve. Dostali priestor vyjadriť svoje očakávania a potreby a zároveň preukázať, čo môžu sami ponúknuť pri prechode na zelenšie a obehové Slovensko. Podľa Petry Csefalvayovej z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) sa za posledné štyri roky v tomto ohľade udiala na Slovensku pozitívna zmena: „Nenájdete segment, ktorý v určitom momente nehľadal riešenia aj v oblasti obehového hospodárstva. Trh vníma svoju konkurencieschopnosť aj vo svojom udržateľnom obraze a stratégii, ktorú chce ponúknuť a realizovať. Určite pozitívum je, že priamou motiváciou nie sú len finančné benefity ale aj environmentálne a vlastný obraz seba na tuzemskom aj zahraničnom trhu.“ Podľa Csefalvayovej je na Slovensku je v mnohých prípadoch ešte potrebné vytvoriť legislatívne prostredie naklonené obehovým riešeniam. Konkrétne kroky ako napríklad ekomodulácia, zelené verejné obstarávanie sa stávajú realitou aj na Slovensku a tým aj nástrojom zmeny a podpory.

Nastavovanie politík v oblasti obehového hospodárstva zároveň označil pán Börkey z OECD za náročný proces: "Obehové hospodárstvo je fragmentované vo viacerých oblastiach. Musí sa zaoberať konkrétnymi materiálmi, výrobkami, fázami životného cyklu ako aj hráčmi na trhu. To všetko si vyžaduje osobitné politické nástroje, ktoré treba starostlivo skombinovať."

Platforma Obehové Slovensko chce okrem iného podporiť aj cezhraničnú spoluprácu, preto dnesspojila sily s holandskou platformou Holland Circular Hotspot a verejne prisľúbili, že v budúcnosti budú spolupracovať. Tieto dve platformy budú medzi sebou zdieľať poznatky, nástroje a úspešné príklady z praxe, uľahčovať spájanie firiem v oboch krajinách, koordinovať úsilie pri organizácii podujatí a podporovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti obehového hospodárstva. „Obehové hospodárstvo nie je o autorských právach, je o práve preberať úspešné príklady. Zdieľaním najlepších postupov, poznatkov, nástrojov a kontaktov medzi Holland Circular Hotspot a platformou Obehové Slovensko sa môžeme vzájomne učiť, podnikať akčné kroky, udržiavať zdroje v obehu oveľa dlhšie, vytvárať pracovné miesta a znásobiť udržateľný efekt oboch krajín“, povedal riaditeľ HCH Freek van Eijk.

Výmena skúseností s Holandskom už niekoľko rokov úspešne funguje v oblasti recyklácie pevných plastov ako je napríklad záhradný nábytok alebo prepravky. "Na Slovensku už existujú dve spoločnosti, ktoré s nami spolupracujú na triedení pevných plastov. Tie sa následne recyklujú v našej prevádzke v Poľsku," povedal Ton van der Giessen, ktorý je riaditeľom rodinnej recyklačnej spoločnosti Van Werven Plastic Recycling.

Obehová ekonomika je viac než len recyklácia

Ide o model myslenia a udržateľnej výroby a spotreby, ktorý je alternatívou k tradičnej lineárnej ekonomike. V tej suroviny vyťažíme, použijeme pri výrobe produktov, ktoré zvyčajne po krátkej dobe používania vyhodíme, čím sa stráca ich hodnota. Takýto model fungovania hospodárstva je neudržateľný. Cieľom obehového hospodárstva je zachovať hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie. Odpad považujeme za zdroj, ktorý vraciame späť do obehu, čím vzniká uzavretý cyklus materiálov, produktov a komponentov. Produkty a služby sú navrhnuté tak, aby umožnili zdieľanie, opätovné používanie, opraviteľnosť a recyklovateľnosť. Na rozdiel od lineárneho hospodárstva, v obehovom hospodárstve sa zdroje využívajú efektívne a hodnota výrobkov nekončí pochovaná na skládke. Obehové hospodárstvo sa snaží odzrkadľovať prírodné procesy, kde nevzniká žiaden odpad. Recyklácia je až poslednou možnosťou, keď už výrobky, komponenty a materiály nemožno opätovne použiť, opraviť alebo upcyklovať.