Analýza odkanalizovania Slovenska

Na Slovensku je na kanalizáciu pripojených 71 % obyvateľov, čo je pod priemerom EÚ a najnižšie medzi krajinami V4. V obciach pod 2 000 obyvateľov je pripojená len tretina obyvateľstva, dôsledkom je vyššia miera využívania žúmp a nižší podiel vyčistených odpadových vôd. Odpadové vody vypúšťané mimo kanalizácie predstavujú environmentálne a zdravotné riziká.

V štúdii sme sa zamerali na vývoj v budovaní kanalizácií, financovanie a nastavenie aglomerácií v kontexte cieľov odkanalizovania. S naplnením cieľov má Slovensko dlhodobo problémy, spolu s ďalšími krajinami EÚ čelí procesu infringementu, z ktorého môžu vyplývať aj finančné sankcie. K existujúcim problémom sa pridáva výzva naplnenia novej smernice o čistení komunálnych odpadových vôd, s výhľadom do roku 2045.

Štúdia okrem mapovania súčasného stavu navrhuje riešenia, ktoré môžu prispieť k zefektívneniu výstavby kanalizácií a zrýchleniu pripájania obyvateľstva. Bude potrebné definovať aglomerácie podľa sprísnenej smernice, zverejniť ich a pripraviť finančný plán budovania kanalizácií. Európske zdroje je žiaduce využívať v plnej miere a flexibilne. Existuje priestor pre zjednodušenie povoľovacích procesov na nevysporiadaných pozemkoch. Na Slovensku by mala existovať centrálna evidencia žúmp a iných individuálnych systémov vrátane evidencie vykonaných kontrol a uložených sankcií.

Analýza bola Radou analytických jednotiek schválená ako recenzovaná na základe posudkov:

Marianna Príkazská (Sekcia vôd MŽP SR)
Marek Brunovský (BVS a. s.)
Peter Hronček (ÚHP MF SR) (.pdf, 156 kB)