Prijatím Budva deklarácie sa Slovensko zaviazalo podporovať ciele trvalo udržateľného rozvoja
V čiernohorskej Budve prijali deklaráciu, ktorej cieľom je zabezpečiť dôslednejší prístup verejnosti kinformáciám o životnom prostredí a jej účasť na rozhodovacích procesoch.
Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla viedol v Budve slovenskú delegáciu na 6. zasadnutí zmluvných strán Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostrediaa na 3. zasadnutí zmluvných strán Protokolu o registroch únikov a prenosov znečisťujúcich látok. Zúčastnené strany prijali deklaráciu, ktorej cieľom je praktické uplatňovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako aj dosiahnutie relevantných a primeraných výsledkov pri ich šírení nielen v európskom, ale aj globálnom priestore.
„Prijatie Budva deklarácie je možné v symbolickej rovine vnímať ako apel nielen predstaviteľov zmluvných štátov, ale aj verejnosti na široké uplatňovanie princípov trvalo udržateľného rozvoja a v praktickej rovine ako záväzok na realizáciu konkrétnych cieľov vedúcich k lepšej budúcnosti,“ povedal štátny tajomník Norbert Kurilla.
Podujatie poskytlo širokú platformu pre diskusiu nielen zmluvným štátom dohovoru, zástupcom medzinárodných organizácií, ale aj širokej verejnosti zameranú prioritne na propagáciu základných princípov Aarhuského dohovoru. Patrí sem prístup verejnosti k informáciám, jej účasť na rozhodovacích procesoch a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
Zástupca slovenského envirorezortu vo svojom vystúpení deklaroval pozitívny záujem Slovenska posilniť spoluprácu na regionálnej a medzinárodnej úrovni v rámci rodiny Aarhuského dohovoru. „Osobne si želám, aby prijatie Budva deklarácie bolo symbolickým otvorením dverí pre lepšiu a trvalo udržateľnú budúcnosť,“ doplnil Norbert Kurilla.
V rámci zasadnutia absolvoval štátny tajomník rezortu životného prostredia aj bilaterálne stretnutie s Oľgou Algayerovou, výkonnou sekretárkou EHK OSN a Pavlem Radulovicom, ministrom trvalo udržateľného rozvoja a turizmu Čiernej Hory.
Aarhuský dohovor je v medzinárodnom kontexte považovaný za jeden z najvýznamnejších dokumentov svojej doby. Je charakterizovaný ako kvalitatívny predel v komunikácii medzi štátnou správou a občanmi, ako nástroj k prehlbovaniu demokracie a k presadzovaniu ľudských práv a slobôd. Zasadnutia zmluvných strán majú pomerne dlhú tradíciu založenú momentom podpísania Aarhuského dohovoru dňa 25. júna 1998 na 4. ministerskej konferencii Európskej hospodárskej komisie OSN „Životné prostredie pre Európu“ v dánskom Aarhuse.