Envirorezort pripravuje Akčný plán boja proti suchu
Zaviesť opatrenia na zadržiavanie vody v krajine s cieľom minimalizovať sucho, zlepšiť monitoring sucha budovaním nových meracích staníc, ako aj systém krízového manažmentu sucha a určiť priority pri zásobovaní vodou počas dlhotrvajúceho sucha. To je hlavným cieľom kľúčového dokumentu v boji proti suchu z dielne ministerstva životného prostredia. Akčný plán plánuje envirorezort predložiť na rokovanie vlády do konca tohto roka.
„Sucho je fenoménom, s ktorým bojuje celý svet nielen v posledných rokoch. Preto pracujeme na pláne, ktorý má za cieľ pripraviť návrh opatrení na zmiernenie následkov sucha,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos. Rezort chce akčný plán prezentovať na konferencii o vodnom hospodárstve na jeseň tohto roka.
Za účelom prípravy akčného plánu bola v apríli tohto roku zriadená medzirezortná pracovná skupina Sucho. Zložená je z odborníkov envirorezortu (MŽP SR, Slovenského hydrometeorologického ústavu, Slovenského vodohospodárskeho podniku, Vodohospodárskej výstavby, Výskumného ústavu vodného hospodárstva), rezortu pôdohospodárstva (MPaRV SR, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum), Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ako aj zástupcov organizácie zodpovednej za zdieľanie vedomostí a posilňovania partnerstiev vo svete bezpečných vodných zdrojov (Global Water Partnership Central and Eastern Europe – GWP CEE).
Ministerstvo životného prostredia už v minulosti prijalo viacero dôležitých dokumentov, ktoré riešia dosahy klimatickej zmeny na našom území, napríklad Stratégiu adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Tá v súčasnosti prechádza revíziou, pretože sucha sa, ako pomerne nového fenoménu, dotýkala málo adresne.
Samosprávy majú bezprostrednú možnosť zapájať sa do aktivít smerujúcich k uplatňovaniu zelených opatrení za účelom zadržiavania vody v krajine. V rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia na programové obdobie 2014 – 2020 je plánovaná aktivita na vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine (intraviláne obcí). „Podporu môžu získať opatrenia na záchyt a zadržiavanie zrážkovej vody v urbanizovanej krajine, a to buď prostredníctvom prvkov zelenej infraštruktúry alebo prvkov technického charakteru,“ doplnil minister Sólymos. Ako ďalej dodal, ide najmä o dažďové záhrady, zberné jazierka, ďalej o tzv. zelené strechy (resp. strešné vodoholdingy), alebo o povrchové či podzemné nádrže na zachytávanie zrážkovej vody (na ďalšie možné využitie zrážkovej vody napr. na polievanie). Predmetom podpory budú taktiež opatrenia podporujúce vsakovanie zrážkovej vody.
Prírodné zdroje na území Slovenska predstavujú v priemere takmer 147 metrov kubických za sekundu. Celkové využiteľné množstvá podzemných vôd dokumentované v roku 2015 vo všetkých kategóriách tvoria 52 % prírodných zdrojov SR, čo predstavuje zhruba 77 metrov kubických za sekundu z prírodných zdrojov. Využiteľné množstvá sú tak dostatočné pre zásobovanie obyvateľov Slovenska z hľadiska množstva. V budúcnosti však nemožno vylúčiť, že v dôsledku dlhodobého sucha sa situácia môže zmeniť.
Slovensko sa venovalo problematike sucha a nedostatku vody počas predsedníctva v Rade EÚ. V júli 2016 sa uskutočnila ministerská konferencia „Zlepšenie vodného hospodárstva prostredníctvom integrácie environmentálne vhodných prístupov”. Výstupom boli závery Rady o udržateľnom vodnom hospodárstve, ktoré sa venujú aj problematike sucha a nedostatku vody.
Na medzinárodnej úrovni sa téme sucha venuje Svetová meteorologická organizácia, ktorá v spolupráci s GWP od roku 2013 realizuje program integrovaného manažmentu sucha v 10 krajinách strednej a východnej Európy. Do jeho implementácie boli zapojené aj slovenské organizácie, predovšetkým Slovenský hydrometeorologický ústav. Medzi jeho monitorovacie aktivity patrí sezónny monitoring meteorologického, pôdneho a hydrologického sucha. Výsledky prezentuje na svojej webovej stránke www.shmu.sk.