Európska komisia oceňuje Slovensko za pokroky pri zlepšovaní odpadovej politiky
Európska komisia dnes publikovala správu pod názvom „Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ – správa o krajine SLOVENSKO“, v ktorej sa pozrela na najväčšie environmentálne výzvy s cieľom napomôcť ich riešeniu a lepšiemu súladu s legislatívou Európskej únie. Vyzdvihuje viaceré pozitívne kroky v odpadovej politike a pri ochrane ovzdušia. Správa tiež identifikuje rezervy, ktoré má Slovensko v odpadovej politike a pri ochrane ovzdušia a prírody. Práve to podčiarkuje aj význam pripravenej novely zákona o ochrane prírody.
Komisia stručne zhodnotila pokrok, ktorý Slovensko urobilo od zverejnenia prvej správy v roku 2017. V rámci zhodnotenia dosiahnutého pokroku Komisia vyzdvihla vybudovanie analytického útvaru – Inštitútu environmentálnej politiky na Ministerstve životného prostredia SR a jeho doterajšiu analytickú prácu. Jeho diskusná štúdia Tri výzvy životného prostredia bola podkladom pre viac ako dvojročnú prácu na novej Stratégii environmentálnej politiky SR do roku 2030 a spolu s ostatnými pripravovanými strategickými dokumentami a legislatívou MŽP SR ponúka riešenia a odpovede na najväčšie výzvy životného prostredia na Slovensku.
V roku 2017 Komisia Slovensku odporučila „zlepšenie odpadového hospodárstva, najmä zvýšenie recyklácie, zavádzanie separovaného zberu odpadu a zníženie skládkovania“ – v tomto smere bol prijatý zákon o poplatkoch za uloženie odpadov, vláda schválila nový Program predchádzania vzniku odpadu na roky 2019-2025 a pripravuje sa novela zákona o odpadoch. Okrem toho ešte envirorezort avizoval zálohovanie PET fliaš a plechoviek a zákaz predaja vybraných jednorazových plastov. Komisia kladne ohodnotila i množstvo iniciatív zo strany biznisu a mimovládnych organizácií, ktoré propagujú recykláciu a znovuvyužívanie surovín a materiálov.
Slovensko začalo plniť aj jedno z kľúčových odporúčaní zameraných na zlepšenie kvality ovzdušia a pristúpilo k postupnému zrušeniu environmentálne škodlivých dotácií pre podporu ťažby hnedého uhlia. Komisia v správe kladne hodnotí uskutočnenie krokov zameraných na znižovanie emisií a podporu čistejšej dopravy prostredníctvom prípravy Akčného plánu podpory elektromobility. Zároveň oceňuje dotácie, ktoré Slovensko zaviedlo na podporu kúpy ekologicky čistejších vozidiel – elektromobilov. S ohľadom na zdravé ovzdušie rezort do budúcnosti zvažuje i zavedenie dotácie na výmenu kotlov v domácnostiach. V oblasti ekologických inovácií Komisia uvádza, že konkrétnym opatrením na podporu environmentálnych cieľov je aj stratégia nízkouhlíkového rozvoja SR do roku 2030, ktorú MŽP SR momentálne pripravuje.
Výzvou pre Slovensko zostáva dôsledné oddeľovanie ekonomického rastu od degradácie životného prostredia – tomuto by podľa Komisie mohlo napomôcť vytvorenie konzistentného politického rámca pre podporu obehového hospodárstva a aplikovanie modelu obehového hospodárstva. Toto odporúčanie MŽP SR už začalo plniť v rámci procesu T2gE (Transition to the green economy - Prechod na zelené hospodárstvo, 2016), a to najmä prostredníctvom spolupráce s podnikateľskou obcou, priemyselnými zväzmi, mimovládnymi organizáciami, participáciou na príprave Hospodárskej politiky do roku 2030, podporou výchovy a vzdelávania, atď.
Pozornosť musí Slovensko venovať aj ochrane prírody. Najmä v súvislosti so sieťou Natura 2000. Práve v tejto oblasti Slovensko má čo dobiehať. Práve preto je aj prioritou ministerstva životného prostredia presadiť novelu zákona o ochrane prírody, ktorá definitívne nadradí ochranu prírody nad všetky ostatné záujmy v chránených oblastiach.
Pripomíname, že vláda SR dala schválením Environmentálnej stratégie 2030 silný mandát dôslednej ochrane životného prostredia na Slovensku. Implementácia stratégie prostredníctvom zmien zákonov a vytvorenia sektorových akčných plánov zabezpečí plnenie opatrení, ktoré Slovensku odporúča Európska komisia vo svojej správe.