Národné parky pre 21. storočie

Národné parky sú dlhodobo centrom stretu záujmov ochrany prírody, hospodárskeho využitia lesov a turizmu. Najväčší rozpor predstavujú rozdielne ciele ochrany prírody a lesného hospodárstva, čo sťažuje vysoký podiel súkromného vlastníctva v národných parkoch, ako aj tlak intenzívneho turizmu na chránené územia. Rozvoj služieb verejnosti, ktoré poskytuje ochrana prírody, limituje aj nedostatok výdavkov na túto oblasť, ktoré sú napriek zvýšenému transferu zo štátneho rozpočtu nestabilné, nedostatočné a závislé od financií z EÚ alebo iných fondov.

Chránené územia sú pritom oblasti s vysokým ekonomickým potenciálom. Výsledky našej ekonometrickej analýzy ukazujú, že na územiach, kde je o stupeň vyššia ochrana, sú tržby ubytovacích zariadení v letnom období v priemere takmer dvojnásobne vyššie, pričom vyšší priemerný stupeň ochrany má pozitívny vplyv aj na tržby ubytovacích zariadení v okolitých územiach. Chránené územia prinášajú významné benefity jedincom i podnikom, a to aj finančného charakteru. Bolo by preto vhodné, aby sa spolupodieľali na financovaní ochrany prírody.

Cieľom tejto štúdie je priniesť detailný pohľad na možnosti ich financovania. Štúdia priamo nadväzuje na predchádzajúcu analýzu Inštitútu environmentálnej politiky Koľko stojí divočina, ktorá sa primárne venovala vyčíslovaniu nákladov vytvárania bezzásahových území. V texte sa preto analyzujú rôzne možnosti financovania národných parkov, ich prínosy s ohľadom na stabilitu týchto zdrojov a to s dôrazom na diverzifikáciu príjmov a spravodlivejšie financovanie tak, aby sa na ochrane podieľali primárne tí, ktorí z ochrany prírody prosperujú.

Komentár bol schválený Odborno-metodickou komisiou ako recenzovaný na základe posudkov: