Čo vás v tej škole učia

Slovenskí žiaci v medzinárodnom porovnaní relatívne zaostávajú v pochopení a vysvetlení komplexných globálnych problémov ako napr. klimatická zmena. Kým v krajinách OECD dokáže podľa samohodnotenia v priemere 63 % žiakov vysvetliť vplyv emisií oxidu uhličitého na zmenu klímy, na Slovensku si na to trúfa iba 42 % žiakov. Vzdelávací systém sa viac orientuje na tému ochrany živých aj neživých zložiek prírody, chýba však medzipredmetový prístup, ktorý je nevyhnutný pre lepšie pochopenie komplexných ekonomických, sociálnych a environmentálnych súvislostí. Vláda by mala prijať komplexnú stratégiu, ktorá zaručí skvalitnenie environmentálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní. Hodnotenie účinnosti vzdelávacej politiky a nastavenie opatrení by sa malo robiť na základe nových dát získaných plošným výskumom. Vzdelávací systém sa musí viac zameriavať na vedenie žiakov ku kritickému mysleniu a analýze zložitých problémov. Zásadné zmeny musia nastať aj vo vysokoškolskej príprave budúcich učiteľov: rozšírenie možností ďalšieho vzdelávania, ako aj motivačné prostredie pre koordinátorov environmentálnej výchovy. Diskusná štúdia je spoločnou publikáciou Inštitútu environmentálnej politiky a Inštitútu vzdelávacej politiky.

Analýza bola schválená Odborno-metodickou komisiou ako recenzovaná na základe odporúčacích posudkov