Koordinácia európskych záležitostí

Členstvo v Európskej únii (EÚ) si vyžaduje na národnej úrovni koordináciu európskych záležitostí, ktorá zahŕňa prípravu pozičných dokumentov (predbežné stanovisko, pozícia, inštrukcia, návrh stanoviska SR) k legislatívnym i nelegislatívnym aktom EÚ. Tieto pozičné dokumenty sú pre zástupcov SR záväzné pri obhajovaní štátnych záujmov na európskej úrovni v Rade EÚ. V podmienkach Slovenskej republiky je preto koordinácia európskych záležitostí zabezpečená analogicky k rozhodovaciemu procesu v Rade EÚ, tak ako znázorňuje tento diagram:

Vychádzajúc z aktuálne platných slovenských právnych predpisov kľúčovú rolu pri realizácii európskych záležitostí zohráva exekutíva, konkrétne jednotlivé ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, pričom Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR) je hlavným koordinátorom tohto procesu.

Prvý stupeň koordinácie rozhodovacieho procesu v európskych záležitostiach predstavujú Rezortné koordinačné skupiny (RKS), ktoré sú expertnými poradnými a koordinačnými orgánmi v oblasti európskych záležitostí. Tieto orgány boli povinne zriadené na všetkých ministerstvách a ostatných ústredných orgánov štátnej správy so vstupom SR do EÚ. Ich cieľom je koordinovať prípravu pozičných dokumentov SR na zasadnutia príslušných pracovných skupín Rady, ktoré predstavujú 1. úroveň rozhodovacieho procesu v Rade EÚ.

RKS na Ministerstve životného prostredia SR združuje expertov z jednotlivých odborov, zástupcu MZVaEZ SR (ako hlavného koordinátora), prípadne aj ďalších štátnych i neštátnych aktérov, ak sa ich predmetný návrh EU aktu dotýka. RKS zasadá začiatkom každého mesiaca po odbržaní programu relevantných pracovných skupín Rady EÚ na nasledujúci mesiac.

Druhý – medzirezortný stupeň koordinácie realizácie politík EU predstavuje Komisia pre európske záležitosti (KEÚ) zriadená na MZVaEZ SR ako hlavnom koordinátorovi realizácie európskych záležitostí. V rámci KEU sa každý týždeň stretávajú zástupcovia jednotlivých orgánov štátnej správy, aby na základe pozícií z vlastných rezortov schválili inštrukcie pre 2. úroveň rozhodovacieho procesu v Rade EÚ tj. zasadnutia COREPER-u (Výbor stálych zástupcov).

Okrem exekutívy je do procesu tvorby pozičných dokumentov SR od jeho začiatkuzapojená aj legislatíva, Národná rada SR (cez Výbor pre európske záležitosti a odborný aparát Kancelárie NR SR). Rovnako je totiž oprávnená prijímať záväzné stanoviská k návrhom aktov EÚ pre zástupcov SR.

Na MŽP SR bola ďalej zriadená Koordinačná skupina pre životné prostredie a zmenu klímy (CWGECC), ktorej cieľom je spolupráca rezortu s členskými štátmi EÚ prostredníctvom ich diplomatických zastúpení na Slovensku. CWGECC, vedená generálnym riaditeľom pre environmentálnu politiku, predstavuje platformu na výmenu názorov a pozícií na aktuálne témy v oblasti životného prostredia prerokované v Environmentálnej rade EÚ. Skupina sa preto stretáva pravidelne pred každým zasadnutím Environmentálnej rady EÚ (4krát ročne).