Program a priority
V snahe zabezpečiť väčšiu kontinuitu a koherenciu fungovania Rady EÚ a tak aj európskych politík, jej od platnosti Lisabonskej zmluvy predsedajú krajiny v tzv. triách, ktoré počas 18-tich mesiacov realizujú svoj spoločný politický program.
Na rozdiel od predchádzajúcich predsedníctiev, základná kostra programu nášho predsedníckeho Tria, ktoré tvoríme s Holandskom a Maltou, bola pripravená Generálnym sekretariátom Rady EÚ a nie samotnými krajinami. Následne až takto pripravený návrh programu bol pripomienkovaný a upravovaný jednotlivými krajinami Tria, pričom jeho finálna podoba bola schválená Radou pre všeobecné záležitosti EÚ v decembri 2015. V rámci spoločného programu si Slovensko pripravilo aj svoj vlastný 6 mesačný program. Napriek akcentu, ktorý je jeho tvorbe pripisovaný, predstavuje vlastný program len značne limitovaný priestor pre presadenie národných priorít, či už z vyššie uvedeného dôvodu ako aj dôsledkom toho, že má vo všeobecnosti nasledovnú podobu:
- 85% vyplýva zo spoločného program Tria a legislatívneho plánu Komisie, ktorá je ako jediná inštitúcia oprávnená predkladať legislatívne návrhy. Dôležitý bol preto pracovný program novej Komisie (2014-2019), ktorá začala fungovať v novembri 2014. Nakoľko sa priemerná dĺžka legislatívneho procesu pohybuje na úrovni osemnástich mesiacov je vysoko pravdepodobné, že akýkoľvek legislatívny návrh, ktorý by Komisia v tomto období predložila, by sa dotkol určitým spôsobom aj nášho predsedníctva
- 10% predstavuje reakcia na aktuálny vývoj, riešenie kríz a nepredvídateľných okolností
- 5% tvoria priority samotnej krajiny
Slovensko bolo od 1. júla 2016 krajinou predsedajúcou jednej z troch hlavných inštitúcií EÚ - Rade Európskej únie, zastupujúcej 28 členských štátov EÚ
Pre Európsku úniu. Išlo v poradí o 116. rotujúce predsedníctvo, pre Slovenskú republiku o historickú premiéru a jedinečnú šancu prispieť k jej chodu viac, než kedykoľvek predtým a prevziať pritom väčšiu zodpovednosť za jej smerovanie. Zároveň išlo o unikátnu príležitosť, ktorá prispela k úspešnému príbehu Slovenska ako členskej krajiny EÚ.
Základný obsahový rámec SK PRES vychádzal z piatich priorít Strategického programu pre Úniu v časoch zmien, ktorý prijali hlavy štátov a predsedovia vlád členských krajín EÚ na zasadnutí Európskej rady v júni 2014. Strategický program zdôrazňoval dlhodobé a stále aktuálne priority, ktoré majú občanom EÚ priniesť nové príležitosti:
- Únia zamestnanosti, rastu a konkurencieschopnosti
- Únia príležitostí pre jej občanov
- Energetická únia s perspektívnou klimatickou politikou
- Únia slobody, bezpečnosti a spravodlivosti
- Únia ako silný globálny aktér
Program SK PRES bol programom priorít celej únie, ktoré sme počas svojho pôsobenia v čele Rady EÚ presadzovali.
V zmysle línie programu predsedníckeho Tria a v rámci politiky životného prostredia a podpory trvalo udržateľného rozvoja sa SK PRES zameriavalo najmä na nasledujúce priority:
- ZMENA KLÍMY
- V nadväznosti na schválenie Parížskej dohody na konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru o zmene klímy sa slovenské predsedníctvo zaoberalo ďalšími aktivitami, ktoré sa týkali ratifikácie dohody zo strany členských štátov a EÚ a následnej implementácie klimaticko-energetického balíčka do roku 2030.
- Slovenské predsedníctvo pokračovalo v diskusii o návrhu revízie schémy obchodovania s emisnými kvótami. V nadväznosti na predloženie návrhov Európskou komisiou slovenské predsedníctvo rokovalo o dvoch súvisiacich legislatívnych návrhoch, a to návrhu o sektoroch nezaradených do schémy obchodovania a návrhu o znižovaní emisií skleníkových plynov z využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva.
- OBEHOVÉ HOSPODÁRSTVO
- Slovenské predsedníctvo presadzovalo rozvoj opatrení smerujúcich k inovatívnemu obehovému hospodárstvu, ktoré bude globálne konkurencieschopné, energeticky efektívne, bude rešpektovať biodiverzitu a prírodné zdroje a pri podpore efektívnej recyklácie minimalizuje odpad.
- Jedným z hlavných cieľov predsedníctva bolo aktívne sa podieľať na diskusii k presadzovaniu týchto opatrení. V rámci vlajkového podujatia na vysokej úrovni Transition to Green Economy, vytvorilo slovenské predsedníctvo efektívnu platformu na verejnú diskusiu v týchto otázkach. Výstupy z podujatia predsedníctvo predstavilo na zasadnutí ministrov životného prostredia krajín OECD v Paríži a na zasadnutí Rady ministrov životného prostredia.
- Slovenské predsedníctvo zároveň nadviazalo na prácu holandského predsedníctva v rokovaniach o legislatívnych návrhoch zmeny šiestich najdôležitejších smerníc v odpadovom hospodárstve.
- BIODIVERZITA & OCHRANA PRÍRODY
- V oblasti ochrany prírody a biodiverzity sa predsedníctvo venovalo výsledkom hodnotenia efektívnosti smerníc o vtákoch a biotopoch.
- Slovenské predsedníctvo sa intenzívne podieľalo na príprave a koordinácii pozícií EÚ na medzinárodných rokovaniach o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, Dohovore o biologickej diverzite a Kartágenskom a Nagojskom protokole.
- VODY
- Problematika vôd predstavovala národný prínos k prioritám slovenského predsedníctva, v rámci ktorého chcela Slovenská republika využiť svoj odborný kapitál a poznatky v tejto oblasti v záujme prijatia opatrení pre zabezpečenie trvalo udržateľných vodných zdrojov a ich ochrany. V tejto súvislosti sa v júli 2016 v Bratislave uskutočnila ministerská konferencia s názvom „Zlepšenie vodného hospodárstva prostredníctvom integrácie environmentálne vhodných prístupov“ .V nadväznosti na závery konferencie bolo ambíciou predsedníctva prijatie záverov Rady k problematike sucha a nedostatku vody v kontexte prispôsobenia sa klimatickým zmenám.
Okrem týchto priorít Slovenské predsedníctvo venovalo pozornosť nasledujúcim témam:
- Slovenské predsedníctvo zároveň nadviazalo na prácu holandského predsedníctva v rokovaniach o návrhu rozhodnutia o ortuti a návrhu smernice o emisných stropoch.
- Za kľúčovú možno označiť aj prípravu série stretnutí strán Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Slovenské predsedníctvo sa spolu s Európskou komisiou aktívne podieľalo na príprave týchto stretnutí s cieľom dosiahnuť dohodu zmluvných strán o znižovaní výroby a spotreby fluórovaných skleníkových plynov.
- Príprava na zasadnutie zhromaždenia Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo, na ktorom prebiehala diskusia ku globálnemu systému obchodovania s emisiami v oblasti letectva.
- Ratifikácia Minamatského dohovoru a Göteborgského protokolu.