Predsedníctvo v Rade EÚ
Rada Európskej únie (Rada EÚ) je inštitúciou združujúcou ministrov členských krajín, ktorí v rámci nej hája vlastné štátne záujmy. Úlohou Rady je najmä prijímať legislatívu, vo väčšine prípadov spoločne s EP, koordinovať politiky, rozvíjať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, uzatvárať medzinárodné zmluvy a v neposlednom rade opäť spoločne s EP prijímať rozpočet EÚ. Napriek tomu, že Rada predstavuje formálne jednu právnu entitu, v praxi zasadá v 10 rôznych konfiguráciách v závislosti od diskutovaných tém. Problematiku životného prostredia prerokúva 4krát ročne Rada pre životné prostredie združujúca ministrov zodpovedných za túto oblasť.
Vychádzajúc z primárneho práva EÚ Rada funguje na princípe 6 mesačného rotujúceho predsedníctva. S platnosťou Lisabonskej zmluvy krajiny vykonávajú predsedníctvo vo vopred určených tzv. triách -trojčlenných skupinách, ktoré sú tvorené súčasným, predchádzajúcim a budúcim predsedníctvom. Predsednícke trio realizuje počas 18 mesiacov spoločný program Rady, čo zabezpečuje kontinuitu a tak väčšiu efektivitu jej práce. Na základe spoločného programu si každá predsednícka krajina pripraví aj svoj vlastný polročný program.
Slovensko prvýkrát predsedalo Rade EÚ v druhej polovici 2016 a je súčasťou predsedníckeho Tria s Holandskom, ktoré Rade EÚ predsedalo pred nami a Maltou, ktorá Trio uzatvorila v polovici roka 2017.
Dôsledkom nižšie uvedených úloh, za ktoré predsednícka krajina počas polročného obdobia zodpovedá, predstavuje príprava ako aj samotná realizácia predsedníctva v Rade EÚ jednu z najnáročnejších úloh, ktorá členským krajinám vyplýva z ich členstva v EÚ.
Predsedanie rokovaniam Rady
Predsednícka krajina predsedá všetkým úrovniam Rady od jej najvyššej ministerskej úrovne až po zasadnutia jej viac ako 150 prípravných orgánov s výnimkou Rady pre zahraničné veci. Tej predsedá Vysoká predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EU (VP), ktorej predsedníctvo vypomáha a v prípade potreby ju zastupuje. Zodpovednosť za predsedanie rokovaniam Rade neznamená tieto rokovania len viesť, ale ich aj plánovať, stanovovať ich agendu, ako aj predkladať kompromisné riešenia potrebné na dosiahnutie dohody členských štátov.
Vnútorné a externé zastupovanie Rady
Predsedníctvo zastupuje Radu vo vzťahu k inštitúciám EU a to najmä vo vzťahu k Európskemu parlamentu (EP) a Komisii v tzv. trialógoch a Zmierovacom výbore, ktorých cieľom je dosiahnuť spoločnú dohodu troch inštitúcií o navrhovanej legislatíve. Základom úspešnej realizácie predsedníctva sú preto dobré a konštruktívne vzťahy s oboma inštitúciami, najmä však s EP, ktorého súhlas je nevyhnutný pre schválenie legislatívnych návrhoch riadnym legislatívnym procesom (ktorý sa aplikuje v drvivej väčšine oblastí). Okrem toho, v niektorých politických oblastiach predsedníctvo zastupuje EÚ aj navonok, vo vzťahu k tretím krajinám.
Pre úspešné zvládnutie týchto úloh by mala predsednícka krajina jednať ako čestný sprostredkovateľ, no v praxi zodpovednosť za tieto úlohy poskytuje predsedníckej krajine priestor na presadzovanie takých politík, ktoré sú najbližšie jej národným záujmom.
Po prijatí Lisabonskej zmluvy predsedníctvo úzko spolupracuje s dvoma novovytvorenými aktérmi -predsedom Európskej rady (súčasne bývalým poľským premiérom D. Tuskom) ako aj s VP Európskej komisie (aktuálne bývalou talianskou ministerskou zahraničných vecí F. Mogherini).