László Sólymos: Príroda sa s kalamitou vyrovnala sama

13.09.2016

Prírodu je potrebné nechať prírodou, s kalamitou a problémami si vie poradiť sama. Povedal to dnes minister životného prostredia SR László Sólymos, ktorý sa prišiel pozrieť do Tichej doliny vo Vysokých Tatrách na to, ako si príroda poradila s veternou kalamitou spred takmer dvanástich rokov. 

Podľa ministra životného prostredia je potrebné prísť do národného parku a pozrieť sa na to, ako vyzerá príroda po dvanástich rokoch od kalamity. „Skutočný stav netreba hodnotiť z diaľky, či z oblakov. Stačí prísť sem a popozerať sa okolo seba. Tu v Tichej doline, ktorá sa nachádza v piatom stupni ochrany, sme svedkami toho, že príroda vyhrala“ povedal minister László Sólymos.

Tatranský národný park (TANAP) je najstarším národným parkom na Slovensku. „Po dnešku som plne presvedčený, že zachovať prírodu Tatier v najvyššom stupni ochrany bez zásahu človeka má zmysel. Takéto územia budú navštevované, vyhľadávané, atraktívne, pretože budú lákať milovníkov prírody svojou divokosťou a rozmanitosťou,“ doplnil minister.

Ministerstvo životného prostredia dáva každoročne finančné prostriedky na boj proti lykožrútom na chránených územiach a ich hraničných územiach. „Tento rok sme dali z environmentálneho fondu viac ako 700 tisíc eur a teraz rokujeme o ďalších viac ako 400 tisícoch eur,“ uzavrel minister.

Podľa Pavla Majka, riaditeľa Správy TANAP-u, sú diskusie na tému lykožrúta dvanásť rokov po kalamite úplne zbytočné. „Objektívne mysliaci človek, keď sa na to pozrie, tak vidí, že prognózy, ktoré boli katastrofické, boli prestrelené. Je pravdou, že desiatky hektárov vyschli, pretože po každej veternej kalamite, keď nastúpi podkôrnik, dôjde k podkôrnikovej kalamite. Tu v Tichej doline však vidieť, ako vie príroda všetky rany zaceliť,“ informoval Pavol Majko.

Riaditeľ Správy TANAP-u je presvedčený o tom, že púšťať sem ľudskú činnosť by prinieslo skôr viac škody ako osohu. Ohrozilo by to podľa neho aj biodiverzitu, pripomenul zároveň výskyt 30 chránených druhov vtákov, 25 druhov chránených cicavcov a ďalších živočíchov v tejto oblasti. Súhlasí s ním aj Erik Baláž z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. „Myslím si, že keby to po roku 2004 dopadlo ináč, a ťažba by sa začala aj v Tichej doline, tak by sme namiesto týchto lesov videli rozsiahle rúbaniská,“ uviedol.

Odbor komunikácie MŽP SR, SITA