Instagram
Facebook
Vyhľadávanie
EnglishPríbeh sledovania najznámejšej slovenskej orlice je na konci
Počas migračnej cesty zo zimoviska v juhovýchodnej Afrike do hniezdiska na Liptove preletela vyše osemtisíc kilometrov, tri kontinenty a dvadsaťpäť krajín. V priamom prenose ju od roku 2013 sledovali milióny nadšencov. Reč je o najznámejšej slovenskej orlici Aničke, ktorú za pomoci miniatúrnej vysielačky na jej chrbte sledovali ochranári z rezortnej organizácie Ministerstva životného prostredia SR – Štátnej ochrany prírody SR, Správy Tatranského národného parku. Monitorovanie jej dobrodružných ciest tatranskí ochranári po troch rokoch ukončili. Vďaka tomuto projektu sa podarilo získať jedinečné informácie zo života orla krikľavého.
Tohtoročný návrat orlice z afrického zimoviska do hniezdiska na Liptove bol opäť pod drobnohľadom tatranských ochranárov a verejnosti. S výnimkou minulých rokov však nastali nečakané problémy a o orlici neboli dlho žiadne správy. Poslednú informáciu o Aničke dostali ochranári 8. apríla, keď pozícia ukazovala prelet nad severnou Etiópiou. Všetko nasvedčovalo tomu, že vysielačka prestala pracovať. Pracovníkom Správy Tatranského národného parku tak ostávala jediná možnosť – sledovať jej hniezdisko na Liptove a identifikovať ju pomocou optiky priamo v teréne. Po získaní ďalších detailných záberov tatranskí ochranári skonštatovali, že krúžkovaný orol číslo A 47 je orlica Anička. Nasledujúce dni ukážu, či sa orlica spoločne so svojím druhom rozhodne zahniezdiť aj tento rok. Ochranári im už v predstihu pripravili nové hniezdo, ktoré chcú monitorovať prostredníctvom kamery. Živé prenosy by boli verejnosti prístupné na webovej stránke www.spravatanap.sk.
Podľa informácií získaných z miniatúrnej solárnej vysielačky putovala orlica Anička každoročne na južnú pologuľu do juhovýchodnej Afriky. Letela cez Maďarsko, okrajom cez hranice s Ukrajinou, cez rumunské Karpaty, Bulharsko a naprieč Tureckom. Tam jej trasa viedla vždy úžinou, tesne severnými predmestiami Istanbulu. Veľkou prekážkou pre vtákov, ktoré lietajú veľké vzdialenosti, je vodná hladina, nad ktorou sa nevytvárajú termické prúdy, nápomocné pri preletoch. Migračný koridor si volia pozdĺž pobrežných pohorí stredozemného mora, kde sa vytvára laminárne prúdenie vhodné na svahové lietanie. Sýria, Libanon, a Izrael majú vedľa Stredozemného mora takéto priaznivé podmienky. Anička ďalej letela cez Sinajský polostrov popri Červenom mori. Zimovala vždy na miestach, kde mala dostatok potravy, a to v národných parkoch v Zambii, Zimbabwe a Mozambiku. Najjužnejšie zaletela orlica Anička v roku 2015 do štátu Svazijsko a ešte južnejšie až do Juhoafrickej republiky, len 30 km od Indického oceánu.
