Parlament prelomil veto prezidentky, Tarabova legislatíva zlepší potravinovú sebestačnosť a starostlivosť o krajinu

27.06.2024

Definitívnym schválením novely zákona o ochrane prírody v parlamente a prelomením veta prezidentky Čaputovej sa čoskoro skončí zbytočné byrokratické zaťaženie občanov aj poľnohospodárov pri odstraňovaní náletových drevín, ktoré znemožňovali zmysluplne obhospodarovať vyše dvestotisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Za Tarabovu novelu zákona o ochrane prírody a prelomenie veta hlasovalo 80 poslancov parlamentu.

Podľa podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu pomôže právna úprava zlepšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska, biodiverzitu aj starostlivosť o krajinu. „Ak trvalo niekedy aj desať rokov kvôli správnym konaniam, do ktorých sa nabúravali mimovládne organizácie, získať povolenia, aby poľnohospodár mohol odstrániť náletové dreviny a vyčistiť poľnohospodársku pôdu, tak odkazujete poľnohospodárom, že nechceme, aby ste na pôde pestovali slovenské plodiny, chceme dovážať skleníkové zo zahraničia. Tento prístup hádzania polien pod nohy poľnohospodárom, ovocinárom a vinohradníkom sa skončil. Parlamentom schválená novela zákona o ochrane prírody prináša jednoduchší výrub drevín bez zbytočného byrokratického zaťaženia ľudí starajúcich sa o krajinu, ale aj o svoje záhradky,“ podčiarkol Taraba.

V praxi to znamená, že súhlas orgánu ochrany prírody na výrub drevín sa za hranicami zastavaného územia obce nebude vyžadovať na stromy s obvodom kmeňa do 90 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 200 m2. Ak ide o dreviny rastúce v zastavanom území obce na pozemkoch, ktoré nie sú územným plánom obce určené na zastavanie, obyvatelia už nebudú potrebovať súhlas pri výrobe stromov s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 100 m2. Na pozemkoch, ktoré sú územným plánom obce určené na zastavanie, obyvatelia nebudú potrebovať súhlas pri výrobe stromov s obvodom kmeňa do 60 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 20 m2. „Zmenou zákona zabraňujeme zdieraniu ľudí na poplatkoch za manažovanie toho, že sa chcú starať o čistenie náletovej zelene. Obdobie vypaľovania, keď sa od ľudí žiadali tisícové platby za to, že si chceli v záhradkách vyčistiť náletové dreviny a účelového nabúravania sa rôznych mimovládok a aktivistov do konaní, sa skončilo,“ podčiarkol Taraba.

V území, kde platí druhý alebo tretí stupeň ochrany, je zavedená nová oznamovacia povinnosť, ktorá spočíva v povinnosti takýto plánovaný výrub vopred oznámiť orgánu ochrany prírody. Nová legislatíva zároveň umožní efektívne a rýchlo odstraňovať krovité porasty bez ohľadu na ich výmeru vo viniciach, a to za účelom výsadby nového viniča. Ďalej sa umožní odstraňovanie krovitých porastov bez ohľadu na ich výmeru na terasových stupňoch ovocných sadov a viníc.

Nová legislatíva odstraňuje zásadné nedostatky pôvodnej právnej úpravy, pričom reflektuje na potreby obyvateľstva pri poľnohospodárskych alebo iných činnostiach v krajine, a to zároveň za podmienky, že v dostatočnej miere budú chránené záujmy ochrany prírody a krajiny.

„Základná téza musí vždy platiť. Ak je niečo les, nech je les, keď je niečo lúka, nech je lúka, a keď je niečo poľnohospodárska pôda, má byť udržiavaná. Vďaka tomu sa obnoví aj biodiverzita. Práve na jej úbytok upozorňuje Slovensko aj OECD,“ uzavrel Taraba.

Jednoduchšie odstraňovanie drevín má tiež sprehľadniť krajinu, čo možno považovať za významné preventívne opatrenie na zníženie nebezpečných stretov človeka s medveďom hnedým, ako aj škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a ovocných sadoch. Zákon má tiež pomôcť pri čistení náletových zón, ktoré spôsobujú sťahovanie nielen raticovej zveri, ale aj medveďov. Nová právna úprava sa nevzťahuje na lesy, ani na dreviny, ak rastú na cintorínoch, v zastavanom území obce na miestach voľne prístupných verejnosti alebo ako solitér, stromoradie, súčasť aleje či remízy.