Návrh hraníc Karpatských bukových pralesov putuje na vládu

14.10.2019

Po dvanástich rokoch má Slovensko jasne vymedzené hranice lokality svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní envirorezort dnes predloží materiál na vládu. Počas konania vypadol jeden z komponentov, Národná prírodná rezervácia Šípková. Tá zostáva v piatom, najvyššom stupni ochrany, no nebude zaradená medzi lokality UNESCO.

Po dlhých rokovaniach so štátnymi a súkromnými subjektmi sa našla dohoda na vytýčení hraníc a zaistení ochrany jedného z najvzácnejších území Slovenska – Karpatských bukových pralesov.
„Na ministerstve životného prostredia sme skutočne presadzovali férový prístup k súkromným vlastníkom. V danom území vlastnia približne 1 000 hektárov,“ podotýka László Sólymos, podpredseda vlády a minister životného prostredia.

Po sfinalizovaní návrhu na zmenu hraníc sa tak ministerstvu životného prostredia podarilo dohodnúť a zaistiť takmer 4 300 hektárov prísne bezzásahového územia. Striktná nárazníková zóna – teda ochranné pásmo, v ktorom sú výrazne obmedzené zásahy do lesných porastov, bola vymedzená na výmere ďalších zhruba 1 700 hektárov.

Širšia nárazníková ochranná zóna samotných vzácnych bukových lesov a pralesov UNESCO, kde sa bude môcť hospodáriť len v obmedzenej forme v súlade s princípmi prírode blízkeho manažmentu, bude mať výmeru vyše 13 300 hektárov.

Jedinú výnimku predstavujú súkromné pozemky v NPR Šípková o rozlohe približne 150 hektárov. Tu sa dohodu nepodarilo dosiahnuť, a preto územie nebude zaradené medzi lokality UNESCO. NPR Šípková je už dnes v piatom stupni ochrany, jej vyňatie z návrhu však neznižuje ochranu tejto lokality.

So zástupcami súkromných vlastníkov prebehli desiatky rokovaní. Zástupca jedného urbariátu vlastniaceho pozemky v NPR Šípková deklaroval záujem o zaradenie do návrhu lokalít UNESCO, no napokon jej zahrnutie odmietol. Na rozdiel od zástupcov ostatných urbariátov v lokalite UNESCO nesúhlasil so žiadnymi ponúknutými podmienkami.

„Je nám to ľúto najmä vo vzťahu k danému regiónu. Vlastníkom boli ponúknuté skutočne zaujímavé finančné možnosti či už prostredníctvom zmluvnej starostlivosti alebo dlhodobého prenájmu s garantovaním všetkých vlastníckych práv,“ vyhlásila Katarína Butkovská, generálna riaditeľka sekcie ochrany prírody a krajiny MŽP SR.

Problematika nedostatočne chráneného vzácneho územia sa ťahá už 12 rokov. Problematickým bol už samotný nominačný projekt predložený v roku 2007. V projekte sa totiž uvádzali dve odlišné rozlohy územia. Kým v texte sa uvádzalo 5 700 hektárov, v mapovej časti bolo zakreslených len 3 500 hektárov. Práve nejasné vymedzenie územia tak komplikovalo aj zaistenie adekvátnej ochrany.