Instagram
Facebook
Vyhľadávanie
EnglishV boji proti klimatickej zmene nezostáva Slovensko bokom
V Helsinkách sa konala dvojdňová neformálna Rada ministrov životného prostredia EÚ. Slovenskú delegáciu viedol podpredseda vlády a minister životného prostredia Slovenskej republiky László Sólymos. V rámci rokovaní sa zástupcovia európskej dvadsaťosmičky zamerali na znižovanie dôsledkov klimatickej zmeny, podporu obehového hospodárstva a diskusiu o cieľoch v ochrane biodiverzity po roku 2020.
„Zmena klímy nie je iba výzvou budúcnosti, ale je realitou už dnes. Ovplyvní budúcnosť ďalších generácií, a preto je dôležité, aby sme nastavovali globálne ciele, ako napríklad Parížska dohoda. Slovensko ako aj Európska únia patria k tým zodpovednejším. Všetky zákony, ktoré na ministerstve životného prostredia prijímame, sa klimatickej zmeny týkajú,“ povedal podpredseda vlády a minister životného prostredia SR László Sólymos.
Európska únia by mala pred blížiacim sa septembrovým samitom OSN o zmene klímy prijať spoločnú pozíciu k otázke zvyšovania ambícií, k bezuhlíkovému rastu a k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Na programe bola preto aj diskusia o dlhodobej strategickej vízii pre klimaticky neutrálne hospodárstvo.
Práve boj s klimatickou zmenou a prechod na obehové hospodárstvo patria medzi priority ministerstva životného prostredia. Slovensku sa už podarilo znížiť emisie skleníkových plynov o viac ako 40 % oproti roku 1990. Každé ďalšie zníženie však bude náročnejšie a bude nevyhnutné, aby sa zavádzali nové, inovatívne technológie. Envirorezort podporuje ukončenie ťažby uhlia na Hornej Nitre. Na základe vládou schváleného akčného plánu sa uhlie v nováckej elektrárni prestane spaľovať po roku 2023, ťažba sa ukončí medzi rokmi 2025 až 2027 a v najbližšom období sa môže začať s transformáciou regiónu.
Prvým čítaním parlamentu prešla aj novela zákona o ochrane prírody, pretože naše lesy sú pre klímu zásadné. Podobne je tu legislatíva o vykurovacích telesách, ktorá upravuje systém obchodovania s emisiami. Vynakladáme zásadné investície do zatepľovania budov, aby sa znížila ich energetická náročnosť. Veľmi podstatnou oblasťou boja so zmenou klímy a podporou obehového hospodárstva je aj boj proti odpadu, obzvlášť tomu plastovému. Envirorezort už spoplatnil ľahké plastové tašky a zaviedol povinnosť predajcov ponúkať ekologickú alternatívu. Do druhého čítania v parlamente sa dostala aj legislatíva, ktorou sa zavedie zálohovanie jednorazových plastových obalov na nápoje – teda PET fliaš a plechoviek. V legislatívnom procese je aj novela zákona o odpadoch, ktorá okrem iného zakáže uvádzať na slovenský trh jednorazové plastové výrobky. Všetky tieto opatrenia podporujú šetrné zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi. Pomôcť zvýšiť efektivitu využívania zdrojov a materiálov pomáhajú aj motivačne nastavené poplatky za uloženie odpadov na skládky.
Pod hlavičkou bratislavského procesu prechodu na zelené hospodárstvo (Transition to Green Economy – T2gE), spusteného v roku 2016 počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ, envirorezort ozeleňuje Slovensko. Za posledné tri roky urobil envirorezort kus práce k prechodu Slovenska na nízkouhlíkovú a obehovú ekonomiku. Ministerstvo v spolupráci s OECD pripravilo štúdiu Zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov v Slovenskej republike a so Svetovou bankou aj Nízkouhlíkovú štúdiu, ktorá sa stala podkladom pre Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Práve táto stratégia bude kľúčová k nastaveniu klimatickej politiky a nízkouhlíkových cieľov Slovenska, pretože prinesie konkrétne čísla a údaje. Hotová by mala byť do konca roka.