Sólymos: V úsilí bojovať proti zmene klímy Slovensko nepoľaví
Dosiahnutie klimatickej neutrality v roku 2050 je kľúčovým opatrením, ako zachovať našu planétu pre budúce generácie. Aj tieto slová dnes prednesie podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos na klimatickom samite OSN, ktorý sa v týchto dňoch koná v španielskom Madride.
Šéf zeleného rezortu sa v dňoch 10. a 11. decembra 2019 zúčastní rokovaní, ktoré sú súčasťou konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a konferencie zmluvných strán Kjótskeho protokolu. „Na Slovensku si uvedomujeme kroky, ktoré musíme urobiť aby sme sa čím skôr priblížili k udržateľnému a obehovému hospodárstvu. Kus práce sme už spravili, no stále máme čo dobiehať. V tomto boji nepoľavíme,“ pripomína podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos.
Za posledných 30 rokov prešlo Slovensko radikálnymi priemyselnými a sociálnymi zmenami. Emisie skleníkových plynov sa od roku 1990 znížili približne o 40 %. Veľké zmeny nastali v ťažkom priemysle, v poklese spotreby energie, v poľnohospodárstve, ale aj v doprave a v rozvoji infraštruktúry. Dosiahol sa významný prechod paliva z uhlia a ropy na zemný plyn. Výroba elektrickej energie sa stala jednou z najmenej náročných na uhlík, pričom takmer 80 % elektrickej energie sa vyrába zo zdrojov bez obsahu uhlíka. Napriek tomu, ak chce Slovensko dosiahnuť klimatickú neutralitu, je nevyhnutné prijímať ďalšie účinné opatrenia.
STOP dotáciám na výrobu elektriny z uhlia
Envirorezort je za čo najrýchlejšie ukončenie ťažby a spaľovanie uhlia. „Považujeme to za jednu z kľúčových oblastí, ako zlepšiť kvalitu ovzdušia a životného prostredia nielen v tomto regióne, ale na celom Slovensku. Je to kľúčové opatrenie, ktorým sa priblížime k dosiahnutiu cieľov Parížskej klimatickej dohody a k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality,“ zdôrazňuje minister Sólymos. Slovensko zastaví dotácie na domácu výrobu elektriny z uhlia do roku 2023.
Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo
Odborníci ministerstva životného prostredia pripravujú v spolupráci so Svetovou bankou Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Tá určí potenciál znižovania emisií skleníkových plynov v jednotlivých sektoroch – v energetike, doprave, poľnohospodárstve či lesníctve, ako aj opatrenia, ktoré je potrebné vykonať. Hotová by mala byť začiatkom budúceho roka.
Viac zelených investícií
Slovensko v nasledujúcom desaťročí investuje do opatrení na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy a zlepšenia životného prostredia ďalších 2,5 mld. EUR. V tomto roku Slovensko prvýkrát prispelo sumou 2 mil. USD do Zeleného klimatického fondu. Tento fond je súčasťou finančného mechanizmu Dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej klimatickej dohody. V tomto úsilí plánuje Slovensko pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.