László Sólymos: V boji proti zmene klímy je zodpovedný prístup každej krajiny nevyhnutný
Dosiahnutie udržateľného a klimaticky neutrálneho hospodárstva, účinná ochrana chránených území a presadzovanie takých opatrení, ktoré zabezpečia prežitie bohatstva rastlinných a živočíšnych druhov. To sú najdôležitejšie body dnešného rokovania Rady ministrov EÚ pre životné prostredie v Bruseli. Slovenskú delegáciu na podujatí vedie podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos.
„Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 si bude vyžadovať zodpovedný prístup všetkých krajín. Je dôležité prijímať opatrenia nielen na národnej úrovni, ale aj globálnej. Nevyhnutnosťou je zodpovedný prístup každého jedného z nás,“ povedal podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos.
Slovensko sa hlási k cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050 a podporuje Európsky ekologický dohovor. V tejto oblasti Slovensko prijalo politicky náročné rozhodnutie o zastavení dotácií na spaľovanie domáceho uhlia do roku 2023, čím sa ukončí aj výroba elektrickej energie z domáceho uhlia. Taktiež Slovensko vyčlení dodatočných 2,5 miliardy eur na investície do zmeny klímy do roku 2030 a prvýkrát prispelo a plánuje znovu prispieť do Zeleného klimatického fondu.
Slovensko podporuje aj nový globálny biodiverzitný rámec po roku 2020, ktorý značne prispeje k naozajstnej ochrane a k reálnemu zastaveniu straty biodiverzity v EÚ ako aj vo svete. Vláda SR schválila v roku 2019 Envirostratégiu 2030 z dielne envirorezortu, kde je aj v oblasti ochrany prírody, biodiverzity a krajiny viacero plánov a návrhov na zlepšenie. Napríklad zvýšiť v národných parkoch podiel území s najvyšším stupňom ochrany. Dôležitá je aj presadená novela zákona o ochrane prírody. Po dlhých 17 rokoch nejasných pravidiel naštartuje novela potrebné zmeny v ochrane prírody a zaistí národným parkom takú ochranu, akú si tieto vzácne lokality zaslúžia. Nová právna úprava vyslovene zakazuje plošnú ťažbu v národných parkoch a vzácnych územiach. Náhodná ťažba, akú sme mohli vidieť napríklad v Nízkych Tatrách, už bude od 1. januára 2020 minulosťou. Nová legislatíva zároveň prináša skutočné právomoci Štátnej ochrane prírody SR. Súhlas štátnych ochranárov bude potrebný pri všetkých krokoch, ktoré by mohli ohroziť prírodu v národných parkoch. Či už sa to týka ťažby dreva, výkopov zeminy, výstavby, postrekov alebo zásahov do vodných tokov.