100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku

16.04.2019

V roku 2019 si pripomíname jubilejné 100. výročie štátnej ochrany prírody na Slovensku. Sériu osláv odštartoval štátny tajomník ministerstva životného prostredia Boris Susko a generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody Martin Lakanda zasadením prvého zo 100 stromov – duba zimného v Hriňovej. Medzi ďalšie podujatia bude patriť odborná konferencia zameraná na históriu ochrany prírody a jej výzvy do ďalších rokov, vydanie pamätnej bankovky a mince, vydanie odbornej publikácie, viaceré vzdelávacie a osvetové akcie a výstavy pre deti aj dospelých. V rámci celého Slovenska budú realizované aj aktivity v prírode zamerané na zlepšenie stavu v konkrétnych vzácnych lokalitách.

„Zasadiť a pestovať stromy môže každý a každý tak môže prispieť k zlepšeniu života na našej planéte. Stromy zlepšujú kvalitu ovzdušia, zachytávajú oxid uhličitý, produkujú kyslík, zmierňujú následky zmeny klímy. Preto som rád, že oslavy 100. výročia štátnej ochrany prírody na Slovensku odštartujeme symbolicky práve zasadením stromov vo všetkých našich národných parkoch a chránených krajinných oblastiach,“ povedal štátny tajomník ministerstva životného prostredia Boris Susko.

„Hriňová je unikátna lokalita a súčasť UNESCO programu Človek a biosféra. Je srdcom Slovenska a bola dnes vybraná s jasným zámerom poukázať na príkladné spolužitie ľudí a prírody,“ povedalaVladimíra Fabriciusová, riaditeľky Správy CHKO Poľana.

História štátnej ochrany prírody sa začala písať 20. októbra 1919, kedy československý minister pre správu Slovenska Vavro Šrobár podpísal nariadenie pre vznik Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku, ktorého súčasťou boli aj prírodné pamiatky. Spolužitie štátnej ochrany prírody s pamiatkovou starostlivosťou trvalo až do roku 1981, kedy sa štátna ochrana prírody osamostatnila. Vo svojom vývoji mala štátna ochrana prírody niekoľko zlomových bodov. Z nich najdôležitejším bolo jej zákonné ustanovenie v roku 1955. Išlo o zákon SNR o štátnej ochrane prírody. Ďalším dôležitým medzníkom je ustanovenie národných parkov na Slovensku. Prvým bol Tatranský národný park vyhlásený v roku 1948, ku ktorému sa postupne pridalo ďalších 8 národných parkov a 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku.
„100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku prinieslo bez pochyby množstvo pozitívnych krokov pri ochrane nášho najväčšieho bohatstva, ktorým je príroda. Či už išlo o ochranu vzácnych druhov živočíchov, rastlín alebo ich biotopov,“ povedal generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody Martin Lakanda.

V ochrane prírody sú dnes pred nami ďalšie veľké výzvy, pričom asi najväčšou je posilnenie ochrany našich národných parkov. Ochrana prírody totiž musí byť nadradená nad všetky ostatné záujmy. Významným krokom k pozitívnej zmene v tomto smere je Envirostratégia 2030 z dielne envirorezortu, ktorú vo februári 2019 schválila vláda. V nej sme si dali jasný cieľ – zjednotiť ochranu národných parkov, prehodnotiť ich nastavenie a predovšetkým dosiahnuť stav, kedy až 50 % územia národných parkov bude bezzásahových a na zvyšku územia sa bude môcť hospodáriť výlučne prírode blízkym spôsobom, teda bez zbytočných výrubov a holorubov. Práve tieto zámery sme zakomponovali aj do pripravovanej novely zákona o ochrane prírody a krajiny.

„Ochrana prírody si vyžaduje vytrvalú a dlhodobú prácu. Je to poslanie a preto chcem poďakovať generálnemu riaditeľovi ŠOP SR a všetkým riaditeľom národných parkov aj chránených krajinných oblastí, ako aj ich kolegom za ich prácu a sľubujem im, že sa budeme usilovať o to, aby sme im v rámci legislatívnych zmien dali väčšie kompetencie a mohli tak účinnejšie chrániť našu prírodu,“ dodal Boris Susko.