domovská stránka
ikona Facebook FB stránka | ikona hľadať Vyhľadávanie | icon English
ZELENÁ LINKA: 0800 144 440 - pracovné dni od 8:00 do 20:00 |

Európska komisia zverejnila prehľad o stave prírody v Európskej únii

ilustračný obrázok

Správa Európskej komisie (EK) o stave a trendoch druhov a biotopov v rokoch 2013 - 2018, chránených smernicami o vtákoch a o biotopoch bola vypracovaná z podkladov zaslaných 28 členskými štátmi (ešte vrátane Spojeného kráľovstva). Členské štáty EÚ majú na základe požiadaviek vyplývajúcich z článku 12 smernice o vtákoch[1] a z článku 17 smernice o biotopoch[2] povinnosť predkladať každých 6 rokov správy o stave a trendoch druhov a biotopov európskeho významu. 

Správa EK analyzuje údaje týkajúce sa 460 druhov voľne žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v EÚ, 233 typov biotopov a takmer 1400 ďalších voľne žijúcich živočíchov a rastlín európskeho významu. Z výsledkov správy vyplýva, že zatiaľ nedokázala zastaviť zhoršovanie stavu chránených typov biotopov a chránených druhov, ktorých zachovanie má význam pre celú EÚ. Pokrok pri vykonávaní oboch smerníc nebol za posledných 6 rokov dostatočný na zlepšenie stavu predmetov ochrany. Kľúčové záťaže vyplývajúce z využívania pôdy a vody, ktoré viedli k degradácii prírody, stále pretrvávajú, čo má za následok nesplnenie cieľa na rok 2020 - zastavenie a merateľné zvrátenie zhoršovania stavu druhov a biotopov. Medzi hlavné tlaky, ktoré vplývajú na pokles chránených biotopov a druhov, patrí poľnohospodárstvo (45 % poľnohospodársky využívaných biotopov vykazuje zhoršujúci sa trend), lesné hospodárstvo, urbanizácia, úpravy vodného režimu, znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, invázne nepôvodné druhy a využívanie druhov (lov, zber). Okrem toho sa stáva čoraz väčšou hrozbou zmena klímy.
V správe je tiež zdôraznené, že hoci sústava Natura 2000 pozostávajúca z takmer 28 000 lokalít pokrývajúcich 18 % pevninského územia EÚ a cca 10 % morských oblastí má na ochranu druhov a biotopov pozitívny vplyv, toto nie je postačujúce.

Len 15 % biotopov európskeho významu je v priaznivom stave. Najväčší podiel trendov zhoršovania je v prípade biotopov rašelinísk a iných mokradí, lúk a pieskových dún. Práve obnova biotopov bohatých na uhlík (napr. rašelinísk a iných mokradí), je dôležitá, pretože tieto biotopy dokážu prispievať k zmierneniu zmeny klímy tým, že ponúkajú značný potenciál ukladania a sekvestrácie uhlíka v biomase a v pôde a taktiež prispievajú k vytváraniu pracovných príležitostí vo vidieckych a okrajových oblastiach.

Čo s týka druhov uvedených v smernici o biotopoch, 27 % je v dobrom stave, pričom údaje o morských druhoch sú pomerne nekompletné. Najohrozenejšou skupinou z druhov sú sladkovodné ryby, v dôsledku zmien na vodných tokoch a výstavby vodných elektrární. Klesá počet druhov vtákov, ktoré sú naviazané na poľnohospodárstvo a zhoršuje sa aj stav lesných druhov. Správa ukázala, že v dobrom stave sú populácie takmer polovice druhov voľne žijúcich vtákov v EÚ (47 %).

Slovenská republika v rámci populačných trendov hniezdiacich vtákov (za 12 ročné obdobie) vykazuje zlepšujúci sa stav ani nie v 20 %, v ostatných prípadoch bol trend vyhodnotený ako stabilný, resp. fluktuujúci až zlý. Stav biotopov európskeho významu v SR vykazuje nepriaznivý-stabilný alebo nepriaznivý-zhoršujúci sa trend v takmer 60 %.

Posúdenie založené na podrobnejšej technickej správe Európskej environmentálnej agentúry ukazuje, že zatiaľ čo existujú chránené druhy a biotopy, ktorým sa darí odolávať veľkému tlaku, väčšina druhov a biotopov je v rámci EÚ v zlom stave, pričom niektoré vykazujú stále zhoršujúci sa trend. Ak sa nebudú riešiť príčiny poklesu chránených druhov a biotopov, bude tento stav nevyhnutne viesť k pokračujúcej erózii biodiverzity a životne dôležitých služieb, ktoré poskytuje pre ľudské zdravie a prosperitu.

Správa obsahuje inšpiratívne príbehy z členských štátov a úspechy, ktoré je možné dosiahnuť prostredníctvom cielených opatrení, ktoré sú často podporované prostredníctvom programu EÚ LIFE, alebo prostredníctvom agroenvironmentálnych schém v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Napríklad populácie druhov ako rys španielsky, sob arktický alebo vydra sa podarilo obnoviť pomocou projektov cielených na ochranu týchto druhov.

V novej Stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa stanovuje potrebný rámec pre transformačné zmeny. Táto stratégia taktiež kladie dôraz na spoľahlivé vedecké poznatky, na ktorých musí byť založený boj proti strate biodiverzity. Členské štáty by preto mali zlepšovať kvalitu a komplexnosť systémov monitorovania biotopov a druhov a využiť ich pri vypracúvaní budúcich správ.

V správe je zdôraznená potreba začať ihneď konať, ak chceme do roku 2030 obnoviť biodiverzitu v EÚ, pričom kľúčová bude implementácia zámerov a cieľov novej stratégie biodiverzity EÚ, ako aj stratégie „z farmy na stôl“. Je potrebné aj naďalej rozširovať sústavu Natura 2000, resp. iné chránené územia, zefektívniť manažment chránených území, vytvoriť alebo obnoviť lokality s chránenými biotopmi (zvýšiť kvantitu, aspoň o 11 000 km2), zlepšiť stav ochrany biotopov (kvalitu, aspoň na 215 000 km2) a zlepšiť stav alebo obnoviť biotopy, ktoré sú bohaté na uhlík a ktoré sú dôležité z hľadiska boja proti zmene klímy

Ďalšie posúdenie stavu prírody v EÚ je plánované na rok 2026.
Viac informácií:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1602921945538&uri=CELEX:52020DC0635
https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_20_1920

 


[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z  30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva v platnom znení
[2] Smernica Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení