Často kladené otázky (FAQ)

Prečo sú niektoré kritické nerastné suroviny označené aj ako strategické?
Kritické nerastné suroviny sú suroviny, ktoré majú významný hospodársky význam pre Európsku úniu a zároveň pri nich existuje zvýšené riziko narušenia dodávok.
Spomedzi kritických nerastných surovín Európska únia vyčlenila užšiu skupinu strategických nerastných surovín, ktoré majú mimoriadny význam pre strategické technológie a priemyselné odvetvia, ako sú zelená a digitálna transformácia, energetika, elektromobilita, obranný, letecký a vesmírny priemysel. Zabezpečenie stabilných dodávok týchto surovín je preto dôležité pre bezpečnosť, odolnosť a konkurencieschopnosť Európskej únie.
Strategické nerastné suroviny sú teda špecifickou skupinou kritických nerastných surovín. Platí, že každá strategická surovina patrí medzi kritické suroviny, ale nie každá kritická surovina je zároveň strategická. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 tvorí zoznam kritických nerastných surovín 34 surovín, z ktorých 17 je označených ako strategické suroviny.
Osobitným prípadom sú meď a nikel, ktoré nespĺňajú kritériá na zaradenie medzi kritické nerastné suroviny, ale vzhľadom na ich význam pre strategické technológie a priemyselné odvetvia Európskej únie sú zaradené medzi strategické suroviny.

Znamená geologický prieskum automaticky budúcu ťažbu?
Nie. Geologický prieskum sám o sebe neznamená rozhodnutie o budúcej ťažbe. Jeho cieľom je získanie odborných informácií o geologickej stavbe územia, výskyte nerastných surovín, ich množstve, kvalite a možnostiach ich využitia.
Slovenská republika je podľa Ústavy Slovenskej republiky vlastníkom nerastného bohatstva, a preto je prirodzené, že potrebuje poznať rozsah a potenciál svojich nerastných zdrojov. Výsledky geologického prieskumu predstavujú odborný podklad pre rozhodovanie štátu o ďalšom nakladaní s týmito zdrojmi. Samotný prieskum však nezakladá právo na ťažbu ani neznamená, že v danej lokalite bude v budúcnosti ťažba realizovaná. O prípadnom využití ložiska by bolo možné rozhodnúť až na základe ďalších odborných posúdení a samostatných povoľovacích procesov podľa platnej legislatívy vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Práve potreba získať aktuálne a komplexné poznatky o nerastnom potenciáli Slovenska je jedným z dôvodov prípravy Národného programu prieskumu kritických nerastných surovín SR. Jeho hlavným cieľom je vytvoriť systematický rámec na získavanie a aktualizáciu geologických informácií o výskyte a potenciáli kritických nerastných surovín na území Slovenskej republiky.
Slovensko má viaceré územia s historickou baníckou činnosťou, kde sa môžu nachádzať aj kritické nerastné suroviny. Mnohé geologické údaje z týchto území však pochádzajú z obdobia, keď sa kritické suroviny neposudzovali z pohľadu ich dnešného významu pre hospodárstvo a strategické technológie. Súčasný prieskum preto smeruje najmä k doplneniu a aktualizácii týchto poznatkov s využitím moderných geologických metód.

Aký prínos predstavuje geologické prieskum pre Slovensko?
Geologický prieskum pomáha zistiť, akým nerastným bohatstvom Slovensko disponuje. Proces získavania informácií o nerastnom bohatstve prostredníctvom geologického prieskumu môžeme prirovnať k tomu, keď si vlastník urobí prehľad o svojom majetku – aby vedel, čo vlastní, v akom je to stave a aké sú možnosti využitia. Vďaka týmto poznatkom môže štát prijímať informované a zodpovedné rozhodnutia založené na aktuálnych a spoľahlivých informáciách, a nie na odhadoch alebo zastaraných údajoch. Zároveň je takéto poznanie mimoriadne dôležité v období náročných hospodárskych období a kríz, kedy môže domáce nerastné bohatstvo nahrádzať výpadky surovín z dovozu.

Čo obnáša realizácia geologického prieskumu nerastných surovín?
Geologický prieskum je odborná činnosť, ktorej cieľom je získať spoľahlivé informácie o geologickej stavbe územia a o výskyte nerastných surovín. Rozsah prác závisí od konkrétneho cieľa prieskumu a od stupňa poznania územia.
Prieskum sa spravidla začína vyhodnotením existujúcich geologických údajov a pokračuje spravidla terénnym mapovaním. Nasledovať môžu geofyzikálne, geochemické alebo iné odborné merania, ktoré pomáhajú lepšie spoznať geologické pomery bez výrazného zásahu do územia. Ak je to potrebné, vykonávajú sa aj technické práce ako napríklad prieskumné vrty alebo odber vzoriek hornín a zemín na laboratórne rozbory. Väčšina týchto metód predstavuje neinvazívne činnosti, ktoré majú minimálny vplyv na životné prostredie.
Výsledkom geologického prieskumu nie je začiatok ťažby, ale záverečná správa, ktorá obsahuje odborné vyhodnotenie výsledkov prieskumu. V prípade ložiskového geologického prieskumu obsahuje aj výpočet zásob nerastu a sprievodných nerastov nachádzajúcich sa na ložisku. Na základe týchto výsledkov možno posúdiť potenciál územia z hľadiska výskytu nerastných surovín. Vypracovaním záverečnej správy, jej posúdením a odovzdaním do geofondu Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra sa geologický prieskum končí.

Aký je potenciál Slovenska v oblasti kritických nerastných surovín?
Slovensko patrí medzi krajiny s dlhou baníckou a geologickou tradíciou a na jeho území sa nachádzajú viaceré výskyty nerastných surovín, vrátane tých, ktoré dnes patria na zoznam kritických a strategických nerastných surovín. Mnohé z týchto poznatkov však vychádzajú z geologických prác, ktoré sa realizovali v období pred niekoľkými desaťročiami, keď sa pozornosť sústreďovala na iné druhy surovín a používali sa odlišné metódy prieskumu.
V súčasnosti preto nie je možné spoľahlivo povedať, aký je skutočný potenciál Slovenska z pohľadu kritických nerastných surovín. Práve jedným z hlavných cieľov Národného programu prieskumu kritických nerastných surovín SR je doplniť a aktualizovať existujúce geologické poznatky pomocou moderných metód prieskumu. Až na základe týchto údajov bude možné objektívne posúdiť, akými zdrojmi Slovensko disponuje a aký význam môžu mať tieto zdroje z hľadiska budúceho rozvoja.