Zmena klímy

Zmena klímy a naliehavá potreba znižovania emisií skleníkových plynov vrátane transformácie ekonomík na nízko-uhlíkové konkurencieschopné hospodárstvo členských štátov EÚ ako aj potreba vykonania adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy patria medzi politické priority Európskej únie. Z uvedeného dôvodu bolo vo februári 2010 v rámci Európskej komisie vytvorené samostatné generálne riaditeľstvo pre oblasť klímy (DG CLIMA).

Klimaticko-energetický balíček 2020

Klimaticko-energetický balíček stanovuje tri kľúčové ciele do roku 2020 (v porovnaní s úrovňou v roku 1990):

• zníženie emisií skleníkových plynov o 20 %,
• 20 % podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe EÚ,
• zvýšenie energetickej efektívnosti o 20 %.

Európska schéma obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS)

EU ETS je kľúčovým nástrojom EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov z veľkých zariadení v odvetví energetiky a priemyslu, ako aj v leteckom sektore. EU ETS pokrýva približne 45 % emisií skleníkových plynov v EÚ. V roku 2020 je cieľom, aby emisie z týchto odvetví boli o 21 % nižšie ako v roku 2005. Základom EÚ ETS je smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, ktorá bola novelizovaná smernicou 2009/29/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov.

Rozhodnutie o spoločnom úsilí v sektoroch mimo EU ETS (ESD - Effort Sharing Decision)

Sektory, ktoré sú mimo oblasti smernice EU ETS (individuálne vykurovanie domácností, malá energetika, doprava, pôdohospodárstvo a odpady) sú v EÚ upravené rozhodnutím o spoločnom úsilí č. 406/2009/ES, ktoré prerozdeľuje úsilie členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov o -10 % do roku 2020 oproti roku 2005. Pre Slovensko je do roku 2020 nastavený cieľ +13 %, ktorému zodpovedá konkrétne množstvo ročne pridelených emisných kvót (tzv. AEA jednotky).

Monitorovanie a nahlasovanie emisií skleníkových plynov

Na zhodnotenie pokroku a dosiahnutie hlavného cieľa, ktorým je stabilizácia koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému narušeniu klimatického systému ľudskou činnosťou, je potrebné podrobne monitorovať a nahlasovať emisie skleníkových plynov. Účinným nástrojom je nariadenie č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov (MMR). So zreteľom na nariadenie MMR, Európska komisia vydala vykonávacie nariadenie č. 749/2014, kde sa stanovujú pravidlá na vykonávanie nariadenia MMR.

Nízkouhlíkové technológie

• Zachytávanie a geologické ukladanie uhlíka (CCS) je technológia zachytávania oxidu uhličitého emitovaného z veľkých bodových zdrojov, jeho stláčanie a prepravovanie do vhodného úložiska, kde sa vstrekuje do zeme
• NER 300 je jedným z najväčších svetových programov financovania inovatívnych demonštračných projektov

Opatrenia na znižovanie emisií skleníkových plynov v sektore dopravy

• emisné predpisy pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel
• emisné predpisy pre ťažké nákladné vozidlá a autobusy: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel

Adaptácia

V Európskej únii je základným dokumentom pre adaptáciu Stratégia Európskej únie pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorá bola schválená v roku 2013 a následne iniciovala vznik národných adaptačných stratégií v jednotlivých členských štátoch.

Klimaticko-energetický rámec 2030

Klimaticko-energetický rámec 2030 v oblasti klímy a energetiky stanovuje tri kľúčové ciele do roku 2030 (v porovnaní s úrovňou v roku 1990):

• zníženie emisií skleníkových plynov o 40 %,
• 32 % podiel obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe EÚ,
• zvýšenie energetickej efektívnosti o 32,5 %.