Dohovor o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity/CBD)

Pojem biologická diverzita zahŕňa rôznorodosť živých foriem na všetkých úrovniach od genetickej rozmanitosti v rámci určitého druhu, cez druhovú rozmanitosť všetkých rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, po rozmanitosť spoločenstiev organizmov v ekosystémoch. Uvedomujúc si závislosť ľudskej civilizácie od živých zložiek prostredia a hrozbu, ktorú môže neuvážené využívanie živej prírody predstavovať, sa svet dohodol na nevyhnutnosti medzinárodného dohovoru na ochranu biodiverzity.

Dohovor o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity/CBD) vstúpil do platnosti 29. decembra 1993. Jeho hlavnými cieľmi sú:

• ochrana biologickej rôznorodosti na všetkých úrovniach od genetickej, cez druhovú po ekosystémovú;
• trvalo udržateľné využívanie jej zložiek;
• a spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov vyplývajúcich z používania genetických zdrojov.

Rámcovým dokumentom Dohovoru o biodiverzite je Strategický plán pre biodiverzitu, ktorý sa prerokúva a prijíma na zasadnutiach zmluvných strán. Súčasťou Dohovoru o biodiverzite je Kartagénsky protokol o biologickej bezpečnosti v súvislosti s používaním geneticky modifikovaných organizmov a Nagojský protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania.

Od roku 2001 vydáva Sekretariát Dohovoru o biodiverzite správy o stave biodiverzity pod názvom Global Biodiversity Outlook (GBO). V súčasnosti je aktuálnou správa GBO5 z roku 2020.

Dohovor o biologickej diverzite po roku 2010

Tretia správa o stave biodiverzity (GBO3) skonštatovala, že svet nedosiahol cieľ vytýčený do roku 2010 "výrazne znížiť mieru straty biodiverzity na globálnej, regionálnej a národnej úrovni a prispieť tak k zmierneniu chudoby pre prospech všetkého života na Zemi".  Preto bol zmluvnými stranami na 10. zasadnutí prijatý nový Strategický plán pre biodiverzitu na obdobie 2011 - 2020, ktorého víziou je "žiť v súlade s prírodou" a hlavným cieľom je aby "do roku 2050 bola biodiverzita cenená, chránená, obnovovaná a rozumne užívaná, zachovávajúc ekosystémové služby, udržiavajúc zdravú planétu a zabezpečujúc osoh pre všetkých ľudí". Strategický plán obsahuje 20 ambicióznych Cieľov Aichi, ktoré zahŕňajú rôzne témy (od vzdelávania a účasti širokej verejnosti, cez ochranu prírody vrátane prírodných procesov, po udržateľné hospodárenie so živými prírodnými zdrojmi a klimatickú zmenu) a ktorých naplnenie zabezpečí premietnutie otázok biodiverzity a jej rozumného využívania do všetkých sfér života.

Agenda biodiverzity v Európskej únii

Ochrana biodiverzity a jej udržateľné využívanie je v Európskej únii dôležitou témou. V Stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ktorá je hlavným implementačným dokumentom EÚ Dohovoru o biodiverzite, si členské štáty stanovili za cieľ "do roku 2020 zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb v EÚ, obnoviť ich v najväčšom vykonateľnom rozsahu a zároveň zvýšiť príspevok EÚ k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle". Okrem otázok priamo súvisiacich s ochranou rôznorodosti živej prírody, ako je napr. sústava chránených území Natura 2000, sa webová stránka Európskej komisie (DG Environment) k biodiverzite venuje aj prierezovým oblastiam ako sú napr. poľnohospodárstvo a biodiverzita, ekonomika biodiverzity alebo biznis a biodiverzita a iným, bez zapojenia ktorých nie je cieľ EÚ v ochrane biodiverzity možné dosiahnuť. Materiály EÚ k rôznym aspektom biodiverzity.

Implementácia Dohovoru o biodiverzite v SR

Základnými dokumentmi pre implementáciu Dohovoru v Slovenskej republike je Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku (pdf, 577 kB) (1997), Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014) a Akčný plán pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z Aktualizovanej národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020 (pdf, 735 kB) (2014); (viď aj súvisiace národné dokumenty)