Making the Slovak republic more resource efficient economy

IEP a OECD v spoločnej štúdií konštatujú, že Slovensko v materiálovej efektivite za priemerom EÚ zaostáva.  Ak by bola naša ekonomika schopná vyprodukovať „viac“ pri menšej spotrebe materiálov, pomohli by sme životnému prostrediu a znížili aj dovoznú závislosť. Najväčší potenciál na zvýšenie efektivity sa skrýva v odpadovom hospodárstve, materiálovo a energeticky náročných sektoroch a v hospodárení s drevom.

Čo je zdrojová efektivita?
Cieľom zdrojovej efektivity je vytvoriť čo najväčšiu hodnotu z čo najmenšieho objemu zdrojov, a tým minimalizovať negatívne dopady na životné prostredie. Keďže slovenská ekonomika je odkázaná na dovoz kľúčových komodít, ako sú napríklad fosílne energetické zdroje či kovy, tento koncept má pre nás obzvlášť veľký význam. Kým spotreba všetkých materiálov na osobu sa u nás blíži priemeru EÚ, materiálová efektivita, teda vytvorený hrubý domáci produkt z množstva spotrebovaných materiálov, výrazne zaostáva za európskym priemerom. Máme preto veľký potenciál vytvoriť viac hodnoty z už dostupných zdrojov.

Kde má Slovensko medzery?
Príliš málo recyklujeme a takmer dve tretiny komunálneho odpadu posielame na skládky. Materiálovo a energeticky náročné sektory ako ťažba a výroba elektriny z uhlia a oceliarsky priemysel majú dlhodobo klesajúcu zamestnanosť a sú dotované. Pridaná hodnota v sektoroch ťažby a spracovania dreva je v pomere k vyťaženému, resp. spotrebovanému drevu výrazne nižšia, než je priemer OECD. Na základe posledných dostupných údajov za všetky krajiny OECD, sa v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku na jeden km² lesa priemerne ročne vyťažilo 488 ton dreva, čo je druhá najvyššia hodnota v OECD.

Ako riešiť nízku mieru triedenia a vysoké skládkovanie?
Na zvýhodnenie triedenia Slovensko potrebuje zvýšiť poplatky za skládkovanie a zároveň vytvoriť systém, ktorý prináša občanom priamy finančný benefit z triedenia. Zároveň je nutné zvýšiť prevenciu vzniku odpadu a sprísniť boj s nelegálnymi skládkami. Znižovaniu potravinového odpadu by napomohla aj zmena v označovaní termínu dokedy možno potravinu bezpečne skonzumovať. V súčasnosti označenie „minimálna trvanlivosť“ na trvanlivých potravinách býva zamieňaná s označením „spotrebujte do“. Výsledkom čoho aj bezpečné potraviny ako napríklad cukor zbytočne končia v odpade. Okrem toho treba zvážiť postupné obmedzenie tvorby biologicky rozložiteľného odpadu v supermarketoch a reštauráciách.

Ako riešiť materiálovo a energeticky intenzívne sektory?
Slovensko musí, aj v zmysle záväzkov z Parížskej dohody, postupne prechádzať na udržateľnejší a environmentálne menej škodlivý model ekonomiky. Dotácie na výrobu elektriny z uhlia by preto mali byť postupne utlmené a regiónu ponúknutý nový rozvojový program. Už dnes pritom existujú projekty, ktoré využívajú banské teplo na iné obchodné aktivity ako napríklad chov rýb či zeleniny. Úrady práce musia zvýšiť svoju efektívnosť, aby boli schopné aj pomocou rekvalifikácie integrovať najmä starších a nízko kvalifikovaných uchádzačov naspäť na trh práce.

Ako zvýšiť pridanú hodnotu spracovania dreva?

Je potrebné zhodnotiť, či súčasný systém dotácií nepresúva spracovanie dreva do sektorov s nižšou pridanou hodnotou. Zároveň je nutné zlepšiť informovanosť v lesnom hospodárstve zverejnením už dnes dostupných údajov o lesoch za čo najmenšie lesné jednotky, vrátane reálnej a plánovanej ťažby a časových radov údajov.

Na príprave štúdie sa podielali experti OECD (Myriam Linster, Peter Borkey) a IEP (Martin Haluš, Ján Dráb). Celú si ju môžete prečítať tu:

• Making the Slovak republic a more resource efficient economy (PDF, 2,12MB)
• Podkladové dáta (tabuľky) (PDF, 22,45kB)